BRATISLAVA - Rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o trvalom eurovale sa dalo očakávať. Tvrdia to opoziční poslanci. Zároveň poukazujú na podmienky, ktoré nemecký súd k svojmu odobreniu trvalého eurovalu doplnil. Zablokoval napríklad automatické navyšovanie eurovalu a vynútil si prerokovanie konkrétnych rozhodnutí eurovalu v oboch komorách nemeckého parlamentu.
Práve na neexistenciu podobných podmienok na Slovensku upozorňuje poslanec SaS Jozef Kollár. "U nás zatiaľ právna brzda na to ohraničenie zhora nie je,“ uviedol v reakcii. Zároveň tvrdí, že podobne, ako rozhodol nemecký ústavný súd, aj na Slovensku by sa mali rozhodnutia v rámci trvalého eurovalu prerokúvať v parlamente.
Takto koncipované rozhodnutie nemeckého súdu s ohraničením sumy a podmienkou prerokúvania krokov eurovalu v parlamente poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec privítal. Ide podľa neho o podmienky, ktoré opozícia požadovala aj na Slovensku. Zároveň však tvrdí, že sfunkčnenie eurovalu Európu automaticky nezachráni. "Nemôžeme sa spoliehať len na obranné opatrenia v eurozóne, a to, čo potrebujeme robiť, sú štrukturálne zmeny, ktoré podporujú rast,“ povedal.
Proces ratifikácie trvalého eurovalu v Nemecku pritom podľa poslanca KDH Júliusa Brocku ukazuje, že suverénne štáty stále majú v rukách rozhodovať o celoeurópskych otázkach. "Toto rozhodnutie preto vnímam tak, že Európska únia a orgány Európskej únie sa budú musieť správať oveľa dôslednejšie k nezodpovedným členom eurozóny alebo Európskej únie,“ konštatoval.
Nemecký ústavný súd dnes zamietol sťažnosť proti účasti krajiny na trvalom záchrannom mechanizme eurozóny (ESM) a zmluve o rozpočtovej zodpovednosti v EÚ. Súd zároveň rozhodol, že záväzky Nemecka v rámci mechanizmu nemôžu bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu prekročiť súčasných 190 mld. eur. Konkrétne rozhodnutia ESM taktiež musia podliehať súhlasu oboch komôr parlamentu.
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) s úverovou kapacitou v 500 mld. eur mal pôvodne fungovať od 1. júla, čakalo sa však na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý skúmal námietky proti podpisu Berlína pod trvalý euroval. Odporcovia trvalého záchranného mechanizmu namietali, že prijatie tohto nástroja bude znamenať zásah do právomoci parlamentu rozhodovať o nakladaní s peniazmi daňových poplatníkov. Takzvaný trvalý euroval nemecký parlament schválil koncom júna. Ratifikáciu však zdržal nemecký prezident Joachim Gauck, ktorý požiadal ústavný súd o stanovisko.
