ATÉNY - Grécko ešte nedostalo miliardy eur z druhého záchranného balíka a medzinárodní experti hovoria už o treťom balíku pomoci, tvrdí nemecký týždenník Der Spiegel. Podľa jeho informácií takzvaná trojka predpokladá, že Atény budú potrebovať okrem doteraz schválenej pomoci ďalších 50 miliárd eur.
Finanční kontrolóri Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) si myslia, že Grécko bude potrebovať tretí balík pomoci vo výške okolo 50 miliárd eur. Problémom je, že Atény sa zrejme nedokážu už v roku 2015, ako je plánované, vrátiť na finančné trhy, uvádzalo sa v jednom z návrhov novej správy inšpektorov o situácii Grécka. Externá finančná potreba krajiny v rokoch 2015 až 2020 bude predstavovať zrejme 50 miliárd eur. Táto časť analýzy sa však nepáčila niektorým politikom a podľa týždenníka Spiegel bola na nátlak nemeckej vlády nakoniec vyškrtnutá.
Oficiálne ide totiž o to, aby Grécko dostalo druhý balík pomoci v celkovej hodnote 130 miliárd eur od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF). Nemecký parlament ho už schválil. Jeho dolná komora, Spolkový snem (Bundestag) ho výraznou väčšinou odobril v pondelok (27.2.). Pred vyplatením druhého balíka pomoci však Atény najprv musia zrealizovať výmenu dlhopisov so súkromnými investormi, pričom nové dlhopisy budú mať výrazne nižšiu nominálnu hodnotu. Odpis časti dlhu, ktorý je v rukách súkromných investorov, je považovaný za jeden z centrálnych bodov pri záchrane Grécka.
ECB však očakáva pri reštrukturalizácii gréckeho dlhu problémy. Podľa informácií týždenníka Spiegel sa ECB vraj obáva slabého zapojenia súkromných investorov, ktorí budú dobrovoľne ochotní odpísať časť dlhu Atén. "Pravdepodobne sa budú musieť aktivovať retroaktívne klauzuly na reštrukturalizáciu dlhu," citoval Spiegel zdroj z ECB.
Súkromní investori, ako banky, poisťovne a hedžové fondy, by mali odpísať 53,5 % nominálnej hodnoty svojich pohľadávok voči Grécku. To celkovo zodpovedá približne 107 miliardám eur. Ak bude účasť súkromných investorov na programe slabá, bude zníženie verejného dlhu Grécka nižšie, než sa plánovalo, a krajiny eurozóny môžu zastaviť vyplatenie druhého balíka pomoci.
Preto sa grécka vláda rozhodla, že prijme zákon, ktorý neochotných investorov prinúti odpísať časť dlhu krajiny. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo ratingová agentúra Standard & Poor's (S&P) znížila rating Grécka na úroveň znamenajúcu čiastočnú platobnú neschopnosť. V systéme hodnotenia S&P je už len jeden stupeň horší, ktorým je úplná platobná neschopnosť. Informoval o tom internetový portál spiegel.de.
