BRUSEL – Minister financií SR Ivan Mikloš po ukončení dvanásťhodinového maratónu rokovaní euroskupiny o druhom programe finančnej pomoci pre Grécko dnes v Bruseli uviedol, že záchranný program bude pre Atény zároveň znamenať aj dlhodobé vystavenie sa medzinárodnému tlaku na dodržiavanie svojich záväzkov.
Na otázku, či sa členské krajiny eurozóny neobávajú, že po aprílových parlamentných voľbách v Grécku vznikne situácia, že dve najsilnejšie politické strany nebudú mať ústavnú väčšinu v parlamente, Mikloš upozornil, že vďaka zvláštnemu ústavnému princípu Helénskej republiky sa to zrejme nestane. Posledné prieskumy verejnej mienky ukázali, že najviac utrpela na voličskej popularite Panhelénska socialistická strana (PASOK) a tiež stredopravicová opozičná Nová demokracia (ND).
„Grécko má zvláštny ústavný princíp, keď prvá strana dostáva ďalšie miesta v parlamente a je pravdepodobné, že to bude jedna z dvoch najsilnejších strán. Zrejme Nová demokracia, podľa prieskumov. Takže pravdepodobnosť, že tieto dve strany môžu mať ústavnú väčšinu, je pomerne veľká,“ uviedol Mikloš.
Minister však priznal, že Európska únia túto istotu nemá, ale ministri financií z hľadiska nastavenia podmienok pre Grécko podľa neho urobili všetko čo sa dalo, aby Grécko nevycúvalo z medzinárodných záväzkov.
„Dôležité je tiež to, že schválenie druhého programu neznamená, že bude vyplatená hneď celá suma,“ upozornil Mikloš. Najskôr bude vyplatená prvá tranža pomoci, už v marci. A medzi prvou a druhou tranžou sa budú konať parlamentné voľby v Grécku.
„Ak by náhodou nová grécka vláda odmietla záväzky, ktoré pred chvíľou na seba prijala, to by znamenalo, že už žiadne ďalšie tranže vyplatené nebudú. Takže ten tlak bude pomerne veľký,“ zhodnotil situáciu slovenský šéf rezortu financií.
Mikloš dodal, že euroskupina vychádzala pri určovaním podmienok pre zadlžené Grécko z analýz, ktoré predstavila medzinárodná trojka – odborníci z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Podľa slovenského ministra ide o svetových expertov na danú oblasť.
„My sme akceptovali ich expertné odhady a aj analýzu udržateľnosti dlhu,“ zdôvodnil Mikloš nočné rozhodnutie ministrov financií eurozóny. Priznal, že pre Grécko to nebude ľahká cesta, lebo podľa jeho názoru aj skresanie dlhu na pôvodných 120 percent HDP do roku 2020 je stále veľa, ale Gréci nemajú inú možnosť ako vybrať sa cestou dohodnutých opatrení.
