BRATISLAVA - Na hmotné a nehmotné investície použili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v minulom roku 6,212 mld. Sk, čo je medziročne viac o 71 %. "V porovnaní s rokmi 2003 a 2004 sa výrazne viac investovalo najmä do elektrifikácie, dispečerizácie, modernizácie a rekonštrukcie tratí a IT technológií. Aj napriek tomu pretrváva nepriaznivá situácia v nízkej úrovni technickej základne," uvádza sa vo výročnej správe ŽSR.
Ako ďalej železnice dodávajú, z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ako aj z bilancie zdrojov na investície už od roku 2006, kde sú celkové zdroje vo výške 11,655 mld. Sk, vyplýva, že je možné očakávať zlepšovanie aj v tejto oblasti.
Najväčšia suma z celkového objemu určeného na hmotné a nehmotné investície smerovala v minulom roku na modernizáciu a rekonštrukciu železničných tratí. Konkrétne išlo o sumu 4,389 mld. Sk. "ŽSR plne využívali eurofondy na financovanie projektov modernizácie," komentovala spoločnosť v správe. Rok predtým išlo na daný účel 2,377 mld. Sk. "V roku 2005 sa naplno rozbehol projekt elektrifikácie úseku Zvolen - Banská Bystrica, na ktorý sa využívali prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Išlo o jeden z prvých projektov, ktorý využil štrukturálne fondy v oblasti slovenskej dopravnej infraštruktúry," zdôraznili ŽSR v správe. Okrem toho sa pracovalo aj na úseku medzi Bratislavou a Piešťanmi, pričom najintenzívnejšie práce boli v okolí Trnavy.
Celkové zdroje určené na obstaranie investícií boli kryté rôznymi spôsobmi. Vlastné zdroje železníc predstavovali v minulom roku viac ako 1,86 mld. Sk. Z fondu ISPA išlo 1,608 mld. Sk a kofinancovanie ISPA zo štátneho rozpočtu dosiahlo 1,818 mld. Sk. Zvyšné prostriedky mali ŽSR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z kofinancovania k tomuto fondu zo štátneho rozpočtu či z úverov a emisií.
ŽSR dosiahli v minulom roku tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb na úrovni 10,068 mld. Sk. Pri celkových výnosoch v hodnote 19,278 mld. Sk a celkových nákladoch 19,56 mld. Sk tak ŽSR evidovali na konci vlaňajška celkovú stratu 282,4 mil. Sk. ŽSR zamestnávali vlani v priemernom prepočítanom stave celkom 19 663 zamestnancov. Priemerná mesačná mzda bola v ŽSR vo výške 18 169 Sk. Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru, ktorý vedie z Bratislavy cez Žilinu a Košice až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s Ukrajinou.
Najväčšia suma z celkového objemu určeného na hmotné a nehmotné investície smerovala v minulom roku na modernizáciu a rekonštrukciu železničných tratí. Konkrétne išlo o sumu 4,389 mld. Sk. "ŽSR plne využívali eurofondy na financovanie projektov modernizácie," komentovala spoločnosť v správe. Rok predtým išlo na daný účel 2,377 mld. Sk. "V roku 2005 sa naplno rozbehol projekt elektrifikácie úseku Zvolen - Banská Bystrica, na ktorý sa využívali prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Išlo o jeden z prvých projektov, ktorý využil štrukturálne fondy v oblasti slovenskej dopravnej infraštruktúry," zdôraznili ŽSR v správe. Okrem toho sa pracovalo aj na úseku medzi Bratislavou a Piešťanmi, pričom najintenzívnejšie práce boli v okolí Trnavy.
Celkové zdroje určené na obstaranie investícií boli kryté rôznymi spôsobmi. Vlastné zdroje železníc predstavovali v minulom roku viac ako 1,86 mld. Sk. Z fondu ISPA išlo 1,608 mld. Sk a kofinancovanie ISPA zo štátneho rozpočtu dosiahlo 1,818 mld. Sk. Zvyšné prostriedky mali ŽSR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, z kofinancovania k tomuto fondu zo štátneho rozpočtu či z úverov a emisií.
ŽSR dosiahli v minulom roku tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb na úrovni 10,068 mld. Sk. Pri celkových výnosoch v hodnote 19,278 mld. Sk a celkových nákladoch 19,56 mld. Sk tak ŽSR evidovali na konci vlaňajška celkovú stratu 282,4 mil. Sk. ŽSR zamestnávali vlani v priemernom prepočítanom stave celkom 19 663 zamestnancov. Priemerná mesačná mzda bola v ŽSR vo výške 18 169 Sk. Medzi najvýznamnejšie aktivity ŽSR patrí v súčasnosti modernizácia slovenskej časti V. železničného eurokoridoru, ktorý vedie z Bratislavy cez Žilinu a Košice až po Čiernu nad Tisou a končí pri štátnej hranici s Ukrajinou.
