BRUSEL/BRATISLAVA - Sporenie má na Slovensku podobne ako v ďalších krajinách sveta dlhoročnú tradíciu. Význam sporenia zdôrazňujú bankové domy aj sporiteľne a je mu venovaný 31. október ako Svetový deň sporenia.
Sporenie je pre Slovákov v súčasnosti ešte dôležitejšie ako v minulosti a priemerný Slovák si v priemere odkladá 89 eur, informoval TASR hovorca Slovenskej sporiteľne, a. s., (SLSP) Štefan Frimmer. Ženy považujú sporenie za dôležitejšie ako muži, najväčšej obľube sa tešia sporiace účty. To sú výsledky prieskumu, ktorý pre Slovenskú sporiteľňu, a. s., vykonala spoločnosť IMAS v júli a auguste tohto roku na vzorke 505 respondentov nad 15 rokov pri príležitosti Svetového dňa sporenia.
Bohatstvo sa začína prvou mincou vhodenou do sporiteľničky. Aj keď sa toto tvrdenie zdá byť na prvý pohľad banálne, je pravdivé. Napriek svetovej finančnej kríze ostalo tradičné sporenie vo svete populárne, zmenila sa však jeho koncepcia. Na rozdiel od predchádzajúcich čias, keď mnohí ľudia sporili skôr nepravidelne - vhodením mincí do pokladničky alebo pripísaním istej sumy na vkladnú knižku či účet - sa v súčasnosti zameriavajú viac na konkrétne ciele: napríklad na sporenie na dôchodok alebo na stavebné sporenie.
V podstate jednoduchá myšlienka odkladať si nevysoké sumy na knižku či účet má v súčasnosti hlboký vplyv na ekonomický rozvoj aj na finančné zabezpečenie jedinca.
Svetový deň sporenia vzišiel z iniciatívy delegátov prvého Medzinárodného kongresu sporiteľní, ktorý sa konal 27. októbra 1924 v Miláne. Zorganizovala ho Sporiteľňa provincie Lombardia. Účastníci kongresu v jednom zo záverov nastolili požiadavku na založenie stáleho Medzinárodného inštitútu sporiteľní, uvádza sa na internetovej stránke Svetového inštitútu sporiteľní (World Savings Banks Institute, WSBI).
Vnútorné pravidlá Medzinárodného inštitútu sporiteľní boli schválené neskôr, 28. júna 1925 v Miláne. Až do konca 2. svetovej vojny mal Medzinárodný inštitút sporiteľní sídlo v tomto meste.
Keďže Miláno bolo pred koncom vojny vystavené ťažkému bombardovaniu, sídlo v roku 1948 premiestnili do holandského Amsterdamu. S novou štruktúrou, zahŕňajúcou výbory a pracovné skupiny, bol Medzinárodný inštitút sporiteľní lepšie pripravený na uskutočňovanie svojich funkcií medzinárodného charakteru.
V roku 1969 sídlo inštitútu znova premiestnili, a to do Ženevy, kde zostalo až do roku 1994, keď Medzinárodný inštitút sporiteľní rozpustili. Ale už 9. júna toho istého roka v Bruseli vznikol nový Svetový inštitút sporiteľní (WSBI).
Medzi významné aktivity WSBI patrí organizovanie svetových kongresov, na ktorých sa rokuje o globálnych trendoch vo svete financií, a to z pohľadu sporiteľní aj ich zákazníkov.
WSBI združuje 109 bankových domov v 92 krajinách. Je registrovaný v Belgicku a riadia ho valné zhromaždenie a rada riaditeľov. Slovensko vo WSBI zastupuje SLSP.
Európske združenie sporiteľní bolo založené v roku 1963 ako "skupina sporiteľní Európskeho hospodárskeho spoločenstva". Združenie v roku 1988 zmenilo názov na Európsku skupinu sporiteľní (ESBG). V súčasnosti skupina zastupuje záujmy bánk a finančných ústavov vo vyše 20 európskych štátoch. Poslaním ESBG je byť európskym hlasom v oblasti sporiteľníctva, podporovať sporenie aj na stretnutiach s predstaviteľmi ustanovizní Európskej únie. Členom ESBG je aj SLSP.
Na Slovensku tradične venovala Svetovému dňu sporenia pozornosť práve SLSP.
