BRATISLAVA - Vláda dnes schválila návrh novely Zákonníka práce. Jedinou zmenou oproti pôvodnému návrhu novely pracovného kódexu, ktorú schválila vláda, je vypustenie ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch.
Každý zamestnanec by mal mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota bude najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Navrhovaná novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota by sa pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka mala skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu majú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa má na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota má byť najmenej päť mesiacov.
Meniť sa nakoniec nebude súčasná definícia závislej práce. Zmeny nenastanú ani pri možnostiach stravovania zamestnancov. Rozšírenie možností nahradenia tzv. gastrolístkov finančným príspevkom na stravu zamestnanca totiž nebude súčasťou vládneho návrhu novely pracovného kódexu. Rezort tiež počas rokovania tripartity stiahol návrh umožniť presúvanie niektorých sviatkov z utorka až štvrtka na pondelok alebo piatok.
V navrhovanej novele Zákonníka práce však zostáva automatický nárok na päť týždňov dovolenky od dovŕšenia 33 rokov veku zamestnanca. Zmenia sa tiež ustanovenia o práci na čas určitý. Takýto pracovný pomer bude možné predĺžiť najviac trikrát, pričom súčet období práce na čas určitý nebude môcť prekročiť tri roky. V súčasnosti môže byť pracovný pomer na určitý čas najviac dvojročný, pričom v rámci dvoch rokov ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát.
Normovanie spotreby práce by malo byť naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa zamestnávateľ s odborármi o normách spotreby nedohodne, rozhodne o tom tak ako v súčasnosti inšpektorát práce. Ministerstvo pôvodne chcelo, aby pri normovaní spotreby práce stačilo len prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Ak kolektívna zmluva skončí svoju platnosť a zamestnávateľ s odborármi nepodpíše novú, podmienky dohodnuté v pôvodnej kolektívnej zmluve majú platiť ešte ďalších 12 mesiacov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) ešte pred rokovaním vlády požiadala listom premiérku Ivetu Radičovú, aby vláda do navrhovanej novely Zákonníka práce zapracovala ich osem požiadaviek. "Medzi najzávažnejšie veci patrí výpovedná lehota a možnosť výpovede pri dosiahnutí dôchodkového veku," povedal viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Zamestnávatelia pritom žiadali, aby novela Zákonníka práce neobsahovala päťmesačnú výpovednú lehotu pri pracovnom pomere trvajúcom nad 20 rokov. Podľa Machunku by stačila maximálne štvormesačná výpovedná lehota pri viac ako 10-ročných pracovných pomeroch.
Zamestnávateľská asociácia tiež žiadala zrušiť ustanovenie o minimálnych mzdových nárokoch, ktoré upravujú úrovne minimálnej mzdy podľa stupňov kvalifikácie zamestnanca, či upraviť spôsob vzniku odborov vo firmách. Tieto pripomienky podľa Machunku neboli zapracované do návrhu na novelizáciu pracovného kódexu počas rokovania tripartity. Ak podľa neho AZZZ neuspeje počas rokovania vlády, tak sa sústredí na rokovanie o návrhu novely Zákonníka práce v parlamentných výboroch. "Budeme rokovať aj s jednotlivými poslancami a snažiť sa ich presvedčiť, že Zákonník práce treba zásadnejším spôsobom zmeniť," dodal viceprezident AZZZ.
Minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov v stredu avizoval, že sa na dnešnom rokovaní vlády pokúsi presadiť viaceré zmeny v predloženom návrhu novely Zákonníka práce. "V návrhu, s ktorým idem na rokovanie vlády, je jedenásť zásadných pripomienok, o ktorých chcem na vláde rokovať,“ povedal minister na spoločnej tlačovej besede s prezidentom Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mariánom Juskom. Svoje pripomienky však nechcel konkretizovať. "My si to zajtra vydiskutujeme na vláde,“ uviedol v stredu Miškov. Šéf rezortu hospodárstva si pritom nevie predstaviť, že by sa mu nepodarilo na rokovaní kabinetu presadiť aspoň časť z týchto pripomienok. Zdôraznil, že záujmom rezortu hospodárstva je spružnenie Zákonníka práce, čo pomôže vytvoriť nové pracovné miesta.
