BRATISLAVA - Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR prerušuje protestné akcie proti pripravovaným zmenám v Zákonníku práce (ZP) a vracia sa k rokovaciemu stolu. Na tlačovej besede to po stretnutí Rady predsedov odborových zväzov s premiérkou Ivetou Radičovou uviedol prezident KOZ Miroslav Gazdík.
V piatok sa však podľa neho uskutoční ešte jedno protestné zhromaždenie k zmenám v Zákonníku práce, ktoré organizuje odborový zväz Kovo v banskobystrickom regióne.
"Dali sme prísľub, že 15. februára sa zúčastníme rokovania pracovnej skupiny na ministerstve práce, kde sociálnym partnerom predostrieme naše pohľady na novelu Zákonníka práce," povedal na tlačovej besede. V období od 15. februára do ukončenia pripomienkového konania k návrhu novely Zákonníka práce odborári podľa Gazdíka protesty pozastavujú. S petičnou akciou k pracovnému kódexu však chcú odborári pokračovať.
"Počkáme si, pozbierame podpisy a povieme predstaviteľom vlády, koľko ľudí je za zachovanie minimálnych štandardov v Zákonníku práce," uviedol. Ďalší postup v súvislosti s petíciou podľa neho bude závisieť od rozhodnutia orgánov KOZ. Návrat odborárov k rokovaniu o zmenách v Zákonníku práce ocenila predsedníčka vlády Iveta Radičová.
"Je pripravené paragrafové znenie na diskusiu, budeme pokračovať v rokovaniach za okrúhlym stolom," povedala. Podľa nej je zhoda na tom, že do pracovného kódexu je vhodné zakomponovať tzv. rodičovskú novelu, rozlišovať medzi rôznymi typmi zamestnancov a zvážiť aj rozdielne typy firiem z hľadiska ich veľkosti.
"Vítam, že sa 15. februára opäť zíde pracovná skupina," zdôraznila. Zákonník práce by mal podľa nej reagovať na nespravodlivosti, ktoré sa viažu na rozdielne postavenie zamestnancov v rámci ich pracovných pomerov, odstrániť neriešenie životných situácií, akými sú zmena zamestnania a nástup absolventov škôd do prvého zamestnania, ako aj zrušiť zbytočnú administratívu pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Odborári podľa prezidenta KOZ vedia predstaviť, že by sa tzv. flexikonto zaviedlo do Zákonníka práce natrvalo.
"Vieme diskutovať aj o návrhoch na úpravu pružného pracovného času," povedal Gazdík. Pripúšťajú tiež zmeny v domácej práci vo vzťahu k nadčasom. Gazdík si tiež vie predstaviť aj rozdielnu dĺžku výpovednej lehoty.
"Bolo by asi nesprávne dať na jednu úroveň človeka, ktorý vo fabrike odrobil tridsať a viac rokov a mal by počas troch mesiacov opustiť túto firmu, je ďaleko viac traumatizovaný ako mladý človek, ktorý vo firme odrobil dva roky," uviedol. Odborári však majú problém s návrhom na odlišné postavenie zamestnávateľa podľa počtu zamestnancov vo vzťahu k výpovednej lehote a odstupnému. Nesúhlasia tiež s úpravami pracovných pomerov na určitý čas, ktoré sa v súčasnosti môžu zopakovať dvakrát počas dvoch rokov.
"Je návrh počas troch rokov toto reťazenie trikrát," povedal. Zásadne odmietajú návrh na zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ako aj zvýšenie limitu týždenného pracovného času. Minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál zdôraznil, že predložené tézy k zmenám Zákonníka práce dal rezort posúdiť aj expertom Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a to z hľadiska súladu s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, ako aj smernicami Európskej únie.
"Výsledok je taký, že všetko, čo sme pripravili, je v absolútnom poriadku," povedal. Experti MOP však odporučili zvážiť väzbu niektorých inštitútov na mzdu zamestnanca. "Tá nám nebola odporúčaná ako prioritný nástroj na zmeny v Zákonníku práce," priznal Mihál. Rezort práce podľa neho zašle expertom MOP konkrétne paragrafové znenie návrhu novely Zákonníka práce po pripomienkovom konaní.
