Ivan Valentovič
BRATISLAVA - Približne dve miliardy korún, o ktoré by sa mal zvýšiť na budúci rok rozpočet rezortu zdravotníctva, by mali ísť predovšetkým na zvýšenie platov zdravotníkov. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Peniaze by mal rezort získať vďaka vyšším odvodom štátu za jeho poistencov. Tieto odvody však budú vyššie iba do konca apríla. Zdravotníci žiadajú vyššie mzdy už niekoľko rokov, tento rok sa ich snažili vybojovať aj štrajkom.
Vláda Roberta Fica pôvodne sľubovala zdravotníctvu až šesť miliárd navyše, v súčasnosti ďalšie peniaze podmieňuje šetrením v rezorte. Do konca apríla rozhodne, či do zdravotníctva nasmeruje aj zvyšné štyri miliardy. V budúcom roku by malo ísť na zdravotníctvo podľa štvrtkového Ficovho vyhlásenia asi 110 miliárd korún.
"Pokladám to za logický krok a 'fér hru'," povedal o podmienke vlády Valentovič. V systéme zdravotníctva sú totiž podľa neho nedostatky a rezervy.
S návrhom vlády, aby štát platil vyššie odvody zatiaľ len prvé štyri mesiace budúceho roka, by vraj nemali mať problémy ani zdravotné poisťovne. Práve ony odvody získavajú, a potom ich rozdeľujú medzi lekárov a nemocnice. V súčasnosti dostávajú od štátu za každého z asi troch miliónov poistencov, napríklad za dôchodcov a študentov, 691 korún mesačne. Po novom, teda po zvýšení o percento to bude 864 korún.
"Väčšina poisťovní má zmluvy uzatvorené až do konca marca budúceho roka," povedal ČTK Eduard Kováč zo Združenia zdravotných poisťovní. Je teda podľa neho dosť času na to, aby sa poisťovne dozvedeli, s koľkými miliardami navyše môžu počítať. Tie by sa potom prostredníctvom nových zmlúv mali dostať aj k lekárom.
Ťažkosti však môžu mať poisťovne, ktoré začínajú pracovať od budúceho roka a zmluvy musia uzavrieť už v januári, dodal. Minister naopak tvrdí, že si poisťovne so zvýšením zdrojov pre zdravotníctvo v tejto podobe poradia.
Minister Valentovič vidí možnosti šetrenia, bez ktorých jeho rezort ďalšie miliardy nedostane, napríklad v sieti nemocníc. Nehovoril síce priamo o ich rušení, časť z nich však pravdepodobne už nebude môcť pracovať ako doposiaľ.
"Tie ktoré si nenájdu miesto v našej sieti, budú musieť napríklad aj zmeniť charakter svojej činnosti," povedal Valentovič. Podľa niektorých odborníkov by mohli poskytovať napríklad služby pre starších ľudí a pacientov, pretože ich pre nepriaznivý demografický vývoj pribúda.
Slovenské nemocnice tvoria každý mesiac dlh vo výške asi 150 miliónov korún, napriek tomu, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurinda dala na ich oddlženie asi 20 miliárd korún. Najväčším dlhom údajne čelia fakultné nemocnice, pretože liečia najťažšie ochorenia a zdravotné poisťovne im nepreplácajú reálne náklady na liečbu. Valentovič dodal, že značnú časť prostriedkov údajne vyčerpajú stále vznikajúce súkromné zdravotnícke zariadenia. "Budovanie privátneho systému je veľmi drahé a ekonomika nášho štátu si v tejto chvíli takýto systém nemôže dovoliť," vyhlásil Valentovič.
Predchádzajúci šéf rezortu Rudolf Zajac chcel naopak otvoriť zdravotníctvo vo väčšej miere pre súkromný kapitál. Očakával od toho okrem iného efektívnejšie hospodárenie nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Zdravotníctvo by malo v budúcom roku navyše ušetriť ďalších asi 2,7 miliardy korún. Vláda totiž navrhla nižšie dane na lieky a zdravotnícke pomôcky.
Vláda Roberta Fica pôvodne sľubovala zdravotníctvu až šesť miliárd navyše, v súčasnosti ďalšie peniaze podmieňuje šetrením v rezorte. Do konca apríla rozhodne, či do zdravotníctva nasmeruje aj zvyšné štyri miliardy. V budúcom roku by malo ísť na zdravotníctvo podľa štvrtkového Ficovho vyhlásenia asi 110 miliárd korún.
"Pokladám to za logický krok a 'fér hru'," povedal o podmienke vlády Valentovič. V systéme zdravotníctva sú totiž podľa neho nedostatky a rezervy.
S návrhom vlády, aby štát platil vyššie odvody zatiaľ len prvé štyri mesiace budúceho roka, by vraj nemali mať problémy ani zdravotné poisťovne. Práve ony odvody získavajú, a potom ich rozdeľujú medzi lekárov a nemocnice. V súčasnosti dostávajú od štátu za každého z asi troch miliónov poistencov, napríklad za dôchodcov a študentov, 691 korún mesačne. Po novom, teda po zvýšení o percento to bude 864 korún.
"Väčšina poisťovní má zmluvy uzatvorené až do konca marca budúceho roka," povedal ČTK Eduard Kováč zo Združenia zdravotných poisťovní. Je teda podľa neho dosť času na to, aby sa poisťovne dozvedeli, s koľkými miliardami navyše môžu počítať. Tie by sa potom prostredníctvom nových zmlúv mali dostať aj k lekárom.
Ťažkosti však môžu mať poisťovne, ktoré začínajú pracovať od budúceho roka a zmluvy musia uzavrieť už v januári, dodal. Minister naopak tvrdí, že si poisťovne so zvýšením zdrojov pre zdravotníctvo v tejto podobe poradia.
Minister Valentovič vidí možnosti šetrenia, bez ktorých jeho rezort ďalšie miliardy nedostane, napríklad v sieti nemocníc. Nehovoril síce priamo o ich rušení, časť z nich však pravdepodobne už nebude môcť pracovať ako doposiaľ.
"Tie ktoré si nenájdu miesto v našej sieti, budú musieť napríklad aj zmeniť charakter svojej činnosti," povedal Valentovič. Podľa niektorých odborníkov by mohli poskytovať napríklad služby pre starších ľudí a pacientov, pretože ich pre nepriaznivý demografický vývoj pribúda.
Slovenské nemocnice tvoria každý mesiac dlh vo výške asi 150 miliónov korún, napriek tomu, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurinda dala na ich oddlženie asi 20 miliárd korún. Najväčším dlhom údajne čelia fakultné nemocnice, pretože liečia najťažšie ochorenia a zdravotné poisťovne im nepreplácajú reálne náklady na liečbu. Valentovič dodal, že značnú časť prostriedkov údajne vyčerpajú stále vznikajúce súkromné zdravotnícke zariadenia. "Budovanie privátneho systému je veľmi drahé a ekonomika nášho štátu si v tejto chvíli takýto systém nemôže dovoliť," vyhlásil Valentovič.
Predchádzajúci šéf rezortu Rudolf Zajac chcel naopak otvoriť zdravotníctvo vo väčšej miere pre súkromný kapitál. Očakával od toho okrem iného efektívnejšie hospodárenie nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Zdravotníctvo by malo v budúcom roku navyše ušetriť ďalších asi 2,7 miliardy korún. Vláda totiž navrhla nižšie dane na lieky a zdravotnícke pomôcky.
