BRATISLAVA - Súkromné a cirkevné základné umelecké školy (ZUŠ) a školské zariadenia by už nemali byť financované priamo zo štátneho rozpočtu, ale samosprávou, a to z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov.
Túto zmenu navrhuje minister školstva Ján Mikolaj v novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorá by mala platiť od januára budúceho roka. Materiál predložil šéf rezortu do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré by sa malo skončiť 20. septembra.
Minister chce zjednotiť spôsob financovania štátnych a neštátnych ZUŠ a školských zariadení. Štátne sú financované z výnosov dane obcí a vyšších územných celkov, čo podľa rezortu viedlo k snahám samosprávy zbaviť sa tejto zriaďovateľskej pôsobnosti. Narastal tak počet neštátnych školských zariadení, čo malo negatívny dopad na rozpočet ministerstva školstva.
Z jeho kapitoly sa vyčleňovalo viac peňazí, a naopak sa zvýhodňovali obce tým, že v ZUŠ a školských zariadeniach v ich zriaďovateľskej pôsobnosti sa znižoval počet žiakov, čím sa zvyšovala hodnota koeficientu pre zostávajúce základné umelecké školy a školské zariadenia v obciach.
Vznikla tak situácia, že obciam a vyšším územným celkom sa naďalej rozdeľuje výnos dane v príslušnom kalendárnom roku, avšak financovanie neštátnych ZUŠ a školských zariadení sa prenáša na štátny rozpočet.
Ďalšia výrazná zmena sa týka aj financovania malých škôl. Od januára sa malo totiž skončiť trojročné prechodné obdobie pre garantované minimum, ktoré týmto školám zabezpečovalo prežitie. Minister ho navrhuje bez časového obmedzenia, avšak za podmienky, ak sa počet žiakov školy nezvýši oproti predchádzajúcemu roku k dátumu rozhodujúcemu pre zber údajov o počte žiakov. Pôvodne pritom Mikolaj v tejto súvislosti hovoril o predĺžení len o ďalší rok.
V rámci novely chce minister zmeniť aj rozdeľovanie mzdových normatívov. Chce, aby sa vyčleňovali aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried. Takýmto spôsobom chce motivovať zriaďovateľov a riaditeľov, aby zamestnávali kvalifikovaných pedagogických zamestnancov a aby si tí kvalifikáciu zvyšovali.
Minister chce zjednotiť spôsob financovania štátnych a neštátnych ZUŠ a školských zariadení. Štátne sú financované z výnosov dane obcí a vyšších územných celkov, čo podľa rezortu viedlo k snahám samosprávy zbaviť sa tejto zriaďovateľskej pôsobnosti. Narastal tak počet neštátnych školských zariadení, čo malo negatívny dopad na rozpočet ministerstva školstva.
Z jeho kapitoly sa vyčleňovalo viac peňazí, a naopak sa zvýhodňovali obce tým, že v ZUŠ a školských zariadeniach v ich zriaďovateľskej pôsobnosti sa znižoval počet žiakov, čím sa zvyšovala hodnota koeficientu pre zostávajúce základné umelecké školy a školské zariadenia v obciach.
Vznikla tak situácia, že obciam a vyšším územným celkom sa naďalej rozdeľuje výnos dane v príslušnom kalendárnom roku, avšak financovanie neštátnych ZUŠ a školských zariadení sa prenáša na štátny rozpočet.
Ďalšia výrazná zmena sa týka aj financovania malých škôl. Od januára sa malo totiž skončiť trojročné prechodné obdobie pre garantované minimum, ktoré týmto školám zabezpečovalo prežitie. Minister ho navrhuje bez časového obmedzenia, avšak za podmienky, ak sa počet žiakov školy nezvýši oproti predchádzajúcemu roku k dátumu rozhodujúcemu pre zber údajov o počte žiakov. Pôvodne pritom Mikolaj v tejto súvislosti hovoril o predĺžení len o ďalší rok.
V rámci novely chce minister zmeniť aj rozdeľovanie mzdových normatívov. Chce, aby sa vyčleňovali aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried. Takýmto spôsobom chce motivovať zriaďovateľov a riaditeľov, aby zamestnávali kvalifikovaných pedagogických zamestnancov a aby si tí kvalifikáciu zvyšovali.
