BRATISLAVA - Ministerstvo školstva už pripravilo zákon, ktorým chce zmeniť financovanie súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl (ZUŠ) a školských zariadení. Tie majú po novom platiť obce a samosprávne kraje. Do zákona sa dostali aj zmeny vo financovaní základných a stredných škôl.
Ministerstvo chce zároveň chrániť pred zánikom malé školy. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ministerstva.
Ministerstvo už pred týždňom informovalo, že chce presunúť financovanie neštátnych ZUŠ a školských zariadení, akými sú napríklad materské školy, či školské kluby, na obce, mestá a samosprávne kraje. Tie by mali dostávať vyšší podiel z daní približne o 1,5 percenta. Štát totiž vyčlenil pre súkromné a cirkevné školské zariadenia tento rok necelých 565 miliónov korún.
Súčasný model financovania neštátnych ZUŠ presadila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Bývalý minister školstva Martin Fronc to zdôvodnil snahou chrániť súkromné a cirkevné školské zariadenia. Ak by ich totiž platili obce, tie by mohli na ich úkor uprednostňovať štátne školy, povedal ČTK minulý týždeň Fronc. Vlani však vzniklo viac než 50 súkromných a cirkevných školských zariadení - najmä materských škôl, centier voľného času a jazykových škôl, zatiaľ čo samosprávy svoje zariadenia skôr rušili. Ministerstvo školstva to stálo asi 72 miliónov korún, ktoré muselo nájsť v rozpočte na financovanie nových neštátnych školských zariadení. Po novom budú dostávať peniaze od samosprávy, a to minimálne 85 percent z výnosu z podielových daní vyhradeného na tento účel.
Ministerstvo zároveň pripravilo zmenu, ktorá by mala chrániť pred zánikom malé školy. Tým totiž nestačia peniaze, ktoré dostávajú na základe počtu žiakov. Preto mali nárok na takzvané garantované minimum, čo je minimálne 95 prostriedkov z predchádzajúceho roka. Dzurindova vláda však túto garanciu naplánovala len na tri roky a od januára sa s ňou už nepočítalo. Ministerstvo školstva napokon navrhlo predĺžiť ochranné obdobie pre základné a stredné školy bez časového obmedzenia.
Minister školstva Ján Mikolaj najskôr tvrdil, že chce podmienky pre malé školy sprísniť. Zriaďovatelia škôl, napríklad obce, mali podľa neho vypočítať, či by nebolo lacnejšie, ak by namiesto vlastnej školy platili školské autobusy. Tie by deti zvážali do väčších škôl v iných obciach či mestách. Na začiatku školského roka však Mikolaj vyhlásil, že malé školy už rušiť nechce.
Ani predĺžené ochranné obdobie pre malé školy nemusí byť záchranou. Keďže dostávajú 95 percent peňazí z predchádzajúceho roka, ich rozpočet sa neustále znižuje.
V základných a stredných školách sa tento rok učí necelých 900.000 žiakov. Z nich viac než 100.000 navštevuje vo voľnom čase základné umelecké školy, kde sa venujú napríklad hudbe či výtvarnému umeniu. Neštátne ZUŠ školské zariadenia navštevuje tento rok podľa ministerstva školstva 53.592 žiakov.
Ministerstvo už pred týždňom informovalo, že chce presunúť financovanie neštátnych ZUŠ a školských zariadení, akými sú napríklad materské školy, či školské kluby, na obce, mestá a samosprávne kraje. Tie by mali dostávať vyšší podiel z daní približne o 1,5 percenta. Štát totiž vyčlenil pre súkromné a cirkevné školské zariadenia tento rok necelých 565 miliónov korún.
Súčasný model financovania neštátnych ZUŠ presadila predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu. Bývalý minister školstva Martin Fronc to zdôvodnil snahou chrániť súkromné a cirkevné školské zariadenia. Ak by ich totiž platili obce, tie by mohli na ich úkor uprednostňovať štátne školy, povedal ČTK minulý týždeň Fronc. Vlani však vzniklo viac než 50 súkromných a cirkevných školských zariadení - najmä materských škôl, centier voľného času a jazykových škôl, zatiaľ čo samosprávy svoje zariadenia skôr rušili. Ministerstvo školstva to stálo asi 72 miliónov korún, ktoré muselo nájsť v rozpočte na financovanie nových neštátnych školských zariadení. Po novom budú dostávať peniaze od samosprávy, a to minimálne 85 percent z výnosu z podielových daní vyhradeného na tento účel.
Ministerstvo zároveň pripravilo zmenu, ktorá by mala chrániť pred zánikom malé školy. Tým totiž nestačia peniaze, ktoré dostávajú na základe počtu žiakov. Preto mali nárok na takzvané garantované minimum, čo je minimálne 95 prostriedkov z predchádzajúceho roka. Dzurindova vláda však túto garanciu naplánovala len na tri roky a od januára sa s ňou už nepočítalo. Ministerstvo školstva napokon navrhlo predĺžiť ochranné obdobie pre základné a stredné školy bez časového obmedzenia.
Minister školstva Ján Mikolaj najskôr tvrdil, že chce podmienky pre malé školy sprísniť. Zriaďovatelia škôl, napríklad obce, mali podľa neho vypočítať, či by nebolo lacnejšie, ak by namiesto vlastnej školy platili školské autobusy. Tie by deti zvážali do väčších škôl v iných obciach či mestách. Na začiatku školského roka však Mikolaj vyhlásil, že malé školy už rušiť nechce.
Ani predĺžené ochranné obdobie pre malé školy nemusí byť záchranou. Keďže dostávajú 95 percent peňazí z predchádzajúceho roka, ich rozpočet sa neustále znižuje.
V základných a stredných školách sa tento rok učí necelých 900.000 žiakov. Z nich viac než 100.000 navštevuje vo voľnom čase základné umelecké školy, kde sa venujú napríklad hudbe či výtvarnému umeniu. Neštátne ZUŠ školské zariadenia navštevuje tento rok podľa ministerstva školstva 53.592 žiakov.
