BRATISLAVA - Slovenským domácnostiam vlani najviac vzrástli náklady na vzdelávanie a zdravie. Konštatuje to pravidelná polročná správa ministerstva práce a rodiny o sociálnej situácii obyvateľstva, ktorú dnes prerokovala vláda. Na vzdelanie dávali Slováci približne o 32 percent a na zdravotníctvo asi o deväť percent prostriedkov viac ako v roku 2004. Celkové príjmy domácností však podľa správy rástli rýchlejšie ako výdavky.
Dôvodom je podľa rezortu sociálnych vecí pravdepodobne nárast reálnych
miezd. Správa hodnotí pozitívne aj pokles nezamestnanosti na 11,64 percenta
z 14,26 percenta v roku 2004. Pretrváva taktiež priaznivý demografický
trend: už tri roky po sebe sa narodilo viac ľudí, než zomrelo.
Napriek tomu klesol vlani o takmer 13.000 počet ľudí, ktorí sú ekonomicky
aktívni. Pribudli totiž podľa citovanej správy ľudia, ktorí sa pripravujú
na povolanie, sú na rodičovskej dovolenke alebo v domácnosti.
Najnižšiu priemernú hrubú mzdu v závislosti od dosiahnutého vzdelania, a to 10 874 korún, mali pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. Najviac zarábali zamestnanci s vedeckou výchovou, v podnikateľskej sfére okolo 48.000 a v nepodnikateľskej približne 26.000 korún. V tomto roku by sa mala priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve zvýšiť o 7,8 percenta na 17.660 a reálny plat by mal stúpnuť o 3,3 percenta, uvádza správa o sociálnej situácii obyvateľstva.
Najnižšiu priemernú hrubú mzdu v závislosti od dosiahnutého vzdelania, a to 10 874 korún, mali pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. Najviac zarábali zamestnanci s vedeckou výchovou, v podnikateľskej sfére okolo 48.000 a v nepodnikateľskej približne 26.000 korún. V tomto roku by sa mala priemerná hrubá mzda v národnom hospodárstve zvýšiť o 7,8 percenta na 17.660 a reálny plat by mal stúpnuť o 3,3 percenta, uvádza správa o sociálnej situácii obyvateľstva.
