BRATISLAVA - Podľa posledných hlásení z regiónov je k 11. aprílu zaplavených alebo podmáčaných 53,8 tis. hektárov poľnohospodárskych plôch. Z toho viac ako 30 tis. hektárov predstavujú neosiate poľnohospodárske plochy a 23,8 tis. hektárov sú plochy osiate oziminami alebo už aj jarinami.
Tlačovú agentúru SITA o tom informoval hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec. Ako ďalej uviedol, podľa predbežných hrubých odhadov komory sa tak vyšplhali škody a zvýšené náklady poľnohospodárov na osev, ktoré možno tiež charakterizovať ako škody, až do výšky 298,5 mil. Sk. Z toho zhruba 120 mil. Sk predstavujú zvýšené náklady na obrobenie zatiaľ neosiatej plochy a 178,5 mil. Sk sú škody a zvýšené náklady na osiatych plochách.
Najväčšiu zaplavenú plochu hlásil podľa S. Nemca bratislavský región, kde je zaplavených 8,4 tis. hektárov pôdy, za ním nasleduje michalovský so 7,8 tis. hektármi a viac ako 7 tis. hektárov hlásila aj regionálna komora z Galanty. Veľké škody však hlásili aj regióny Senica, Dunajská Streda, Nové Zámky či Komárno, ale tiež Trebišov.
Ako však S. Nemec upozornil, ide o predbežné odhady. Vyčíslenie škôd môžu poľnohospodári spraviť až po opadnutí vody, a to podľa metodiky Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR.
Najväčšiu zaplavenú plochu hlásil podľa S. Nemca bratislavský región, kde je zaplavených 8,4 tis. hektárov pôdy, za ním nasleduje michalovský so 7,8 tis. hektármi a viac ako 7 tis. hektárov hlásila aj regionálna komora z Galanty. Veľké škody však hlásili aj regióny Senica, Dunajská Streda, Nové Zámky či Komárno, ale tiež Trebišov.
Ako však S. Nemec upozornil, ide o predbežné odhady. Vyčíslenie škôd môžu poľnohospodári spraviť až po opadnutí vody, a to podľa metodiky Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR.
