Poslanec za HZDS-ĽS Tibor Mikuš vyjadril poľutovanie, že zákon v parlamente podporili aj poslanci, ktorí podľa neho tvrdia, že sú proti privatizácii SE.
BRATISLAVA - Smer-Sociálna demokracia (Smer-SD) sa podľa slov svojho poslanca Ľubomíra Vážneho bude aj naďalej snažiť posunúť proces privatizácie 66 % akcií Slovenských elektrární, a.s. (SE). Vážny tak reagoval na schválenie zákona o Národnom jadrovom účte, čo bolo jednou z odkladacích podmienok pri ukončení predaja SE talianskej spoločnosti Enel.
"Takýto urýchlený predaj elektrární spochybňujeme, pretože jeho legitimita u tejto odchádzajúcej vlády už nie je. Evidentne je to ale späté jedno s druhým," povedal Vážny. Hlasovania o zákone o Národnom jadrovom fonde sa Vážny zdržal. Ako uviedol, jeho výhrady smerovali hlavne k tomu, že prijatie zákona je podmienkou privatizácie SE.
Poslanec za HZDS-ĽS Tibor Mikuš vyjadril poľutovanie, že zákon v parlamente podporili aj tí poslanci, ktorí podľa neho tvrdia, že sú proti privatizácii SE. "Je to bohužiaľ jedna z odkladacích podmienok, ktorá mohla privatizáciu ešte zastaviť. Samozrejme ešte zvažujeme, čo sa dá urobiť," dodal Mikuš. Aké kroky zvažujú však poslanec nechcel bližšie špecifikovať.
Národná rada SR vo štvrtok odsúhlasila návrh zákona o Národnom jadrovom fonde. Tento zákon podľa ministra hospodárstva SR Jirka Malchárka nie je len otázkou privatizácie SE, ale rieši hlavne ako sa vysporiadať s historickým deficitom financií na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vo výške 15 mld. Sk. Okrem toho schválením tohto zákona včlení Slovensko Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) do právneho poriadku SR.
Podľa návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde by mali odberatelia elektrickej energie od júla tohto roka na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení (JEZ) a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom platiť v konečnej cene za elektrinu najviac 0,05 Sk na jednu kilowatthodinu (kWh). Prijatím tohto zákona sa podľa Malchárka nezvýši cena elektriny, pretože poplatky na likvidáciu jadra sú už zahrnuté v regulačnom rámci.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde budú súčasťou verejných financií a budú tvorené minimálne v rovnakej výške ako doteraz, t. j. približne v sume 2,6 mld. Sk za rok. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia by mal podľa návrhu zákona zaplatiť na jadrový účet 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a príspevok vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. Podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na jadrový účet ustanoví vláda nariadením.
Poslanec za HZDS-ĽS Tibor Mikuš vyjadril poľutovanie, že zákon v parlamente podporili aj tí poslanci, ktorí podľa neho tvrdia, že sú proti privatizácii SE. "Je to bohužiaľ jedna z odkladacích podmienok, ktorá mohla privatizáciu ešte zastaviť. Samozrejme ešte zvažujeme, čo sa dá urobiť," dodal Mikuš. Aké kroky zvažujú však poslanec nechcel bližšie špecifikovať.
Národná rada SR vo štvrtok odsúhlasila návrh zákona o Národnom jadrovom fonde. Tento zákon podľa ministra hospodárstva SR Jirka Malchárka nie je len otázkou privatizácie SE, ale rieši hlavne ako sa vysporiadať s historickým deficitom financií na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi vo výške 15 mld. Sk. Okrem toho schválením tohto zákona včlení Slovensko Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) do právneho poriadku SR.
Podľa návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde by mali odberatelia elektrickej energie od júla tohto roka na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení (JEZ) a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom platiť v konečnej cene za elektrinu najviac 0,05 Sk na jednu kilowatthodinu (kWh). Prijatím tohto zákona sa podľa Malchárka nezvýši cena elektriny, pretože poplatky na likvidáciu jadra sú už zahrnuté v regulačnom rámci.
Finančné prostriedky v jadrovom fonde budú súčasťou verejných financií a budú tvorené minimálne v rovnakej výške ako doteraz, t. j. približne v sume 2,6 mld. Sk za rok. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia by mal podľa návrhu zákona zaplatiť na jadrový účet 350 tis. Sk ročne za každý megawatt inštalovaného elektrického výkonu jadrového zariadenia a príspevok vo výške 5,95 % z predajnej ceny elektrickej energie vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok. Podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na jadrový účet ustanoví vláda nariadením.
