BRATISLAVA - Cestovný ruch patrí k odvetviam, kde sa najviac prejavili zmeny po roku 1989 v podobe voľnej súťaže firiem. Zásadne sa zmenil najmä odštátnením, ktoré sa týkalo nielen priamo zainteresovaných subjektov ako cestovných kancelárií, stravovacích a ubytovacích zariadení, ale aj ďalších súvisiacich oblastí, napríklad dopravných služieb či trávenia voľného času.
"Zásadnou zmenou sa stal aj voľný pohyb občanov bez administratívnych obmedzení," uviedlo Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV), ktoré má v pôsobnosti aj cestovný ruch, v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie v bývalom Československu v novembri 1989.
Oproti predchádzajúcemu obdobiu do roku 1989 sa výrazne zmenilo aj správanie ľudí pri cestovaní. Počas roka idú na viac kratších pobytov, menej využívajú služby cestovných kancelárií, cestujú individuálne, pričom pobyty neplánujú príliš vopred, ale často sa pre oddych rozhodujú momentálne. "Popri klasických dovolenkových pobytoch vzrástol počet tzv. poznávacích ciest. Ponuka bola doplnená napríklad o gastronomický cestovný ruch, adrenalínové zážitky, dovolenky na bicykli, čo v slovenských pomeroch pred rokom 1989 nebývalo zvykom," uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká.
Asi najväčším problémom v cestovnom ruchu je podľa rezortu kvalita poskytovaných služieb, nie všade má úroveň, zodpovedajúcu očakávaniam hostí. Niekedy však hlboko zaostáva aj vo vzťahu k cenám. "Poskytovatelia služieb nie sú v konkurenčnom prostredí len vo svojom území, ale aj vo vzťahu k vzdialenejším územiam, pretože vďaka informačným technológiám si návštevníci ponuku a ceny môžu porovnať veľmi rýchlo. V tomto porovnaní máme na Slovensku veľmi veľké rezervy," upozornila Ducká. "Niekedy to vyzerá tak, že slovenské subjekty uprednostňujú jednorazových nových klientov namiesto pestovania starých a trvalých vzťahov s existujúcimi," podotkla.
Ministerstvo považuje existujúce zdroje na podporu domáceho cestovného ruchu za efektívne vynaložené, čo však neznamená, že sú dostatočné. Preto sa každoročne snaží o zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na propagáciu tohto odvetvia aj na dotácie pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu. Napríklad, v roku 2016 išlo na dotácie v tomto sektore 4,5 milióna eur, vlani 5,6 milióna eur a v tomto roku to má byť 6,6 milióna eur.
Nedostatok financií sa prejavuje postupne čoraz väčšmi na úrovni marketingu, kde Slovensku konkurujú ďalšie krajiny. Tie do cestovného ruchu investujú mnohonásobne viac peňazí, hoci majú často rovnaké zdrojové trhy (krajiny, odkiaľ turisti prichádzajú) ako Slovensko. "Dlhodobo skôr nedostatočné financovanie cestovného ruchu je z odborného hľadiska problematické. Ide o prístup, ktorého negatívne dosahy nie sú viditeľné hneď, prejavia sa až v budúcnosti. Formovanie cestovného ruchu ako odvetvia národného hospodárstva, ktoré zhodnocuje svoj potenciál a prináša maximálny možný profit a benefity, si vyžaduje nielen financovanie, ale aj celý zodpovedajúci systém riadenia," poznamenala Ducká s tým, že viera v krásy Slovenska je síce dôležitá, ale na rozvoj cestovného ruchu v jeho úplnosti nestačí.
O opätovnom zriadení agentúry na podporu cestovného ruchu, akou bola donedávna Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR), momentálne ministerstvo dopravy a výstavby neuvažuje. Zdôvodňuje to tým, že súkromné subjekty v tejto oblasti nemajú s ministerstvom nijaké priame vzťahy, takže tému administratívneho zaťaženia zo svojej strany považuje za bezpredmetnú.
O administratívnej náročnosti podľa rezortu niekedy hovoria oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, ktoré môžu požiadať o dotácie zo štátneho rozpočtu cez ministerstvo dopravy a výstavby na základe zákona o podpore cestovného ruchu. Ide o požiadavky na presné spracovanie projektov, na ktoré organizácie žiadajú podporu a o povinnosť ich presného vecného a finančného zúčtovania. Keďže sú to verejné zdroje, je nutné ich detailne dokladovať na aký účel a s akým efektom sú použité.
"Trvalým, resp. dlhodobým cieľom je zvyšovanie domácej a zahraničnej návštevnosti Slovenska pri súčasnom rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb. Sekcia cestovného ruchu v súčasnosti pracuje na koncepčnom materiáli s názvom Stratégia udržateľného cestovného ruchu do roku 2030, ktorá bude precizovať ďalšie aspekty rozvoja cestovného ruchu," dodala rezortná hovorkyňa Karolína Ducká.
