Tisícky odkazov Štefanovi Kvietikovi na ceste do neba: NAJLEPŠÍ Z NAJLEPŠÍCH, píšu ľudia

„Bol to Pán Herec,“ to sú najčastejšie komentáre ľudí, ktorí Štefana Kvietika považujú za jedného z najlepších hercov svojej generácie. „Najlepší z najlepších,“ napísala do komentárov Dagmar. „Môj najobľúbenejší PÁN herec!“ zaznelo v ďalšom komentári. Anna píše aj z vlastnej skúsenosti: „Pán umelec, úžasný človek, tak krásna duša. Mala som tú česť osobne,“ a Alena dodáva: „Bude chýbať, ale zanechal hlbokú profesionálnu aj ľudskú stopu v našich srdciach.“ A ďalší: „To bol herec špičkových filmov, takíto sú už žiaľ nenahraditeľní.“

O jeho nenahraditeľnosti píšu aj ďalší obdivovatelia vynikajúceho herca. „Všetci PÁNI herci už skoro vymreli. Už ich je len hŕstka. Pán Kvietik bol jedným z nich,“ napísal skalný fanúšik a ďalší dodáva, že „S JEHO generáciou odchádza kusisko kultúry. Bolo nám cťou.“

Ján tiež vyjadril veľké uznanie i obdiv: „Herecké nebo bude zas o niečo veselšie, len tu na zemi nám bude smutno. Ešte že zanechali, páni herci kopu dobrých filmov po sebe. Rodine vyjadrujem úprimnú sústrasť. A pán Kvietik, ďakujeme za všetku tú kultúru, zábavu, obsah, ktoré boli vo vašich filmoch. Odpočívajte v pokoji,“ a Anna pridáva: „Maestro, nech je Vám zem slovenská ľahká.“ To želáme aj my velikánovi hereckého umenia, ktorý sa z divadelných dosiek stiahol v roku 1996. Rodine zároveň vyjadrujeme úprimnú sústrasť.

Program mení aj verejnoprávna televízia STVR. Štefana Kvietika si môžu diváci pripomenúť dnes o 20.30 v relácii Zlaté Časy a o 21.45 vo filme Boxer a smrť.

Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Ako dieťa túžil po tom, že bude študovať medicínu. K divadelným doskám ho napokon nasmerovali rodičia, ktorí boli divadelnými ochotníkmi. Prvým krokom Kvietika k herectvu bolo ukončenie štúdia na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1957. Kariéru odštartoval v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom SND, v ktorom nakoniec strávil polstoročie. Od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.
 

Na striebornom plátne sa prvý raz objavil v roku 1960 vo filme podľa knižného námetu Ladislava Mňačka - Smrť sa volá Engelchen a následne aj v komediálnej snímke Skalní v ofsajde. Výraznú filmovú rolu získal Kvietik v snímke Petra Solana Boxer a smrť. Kritika ocenila Kvietika za úlohu v televíznom filme Martina Ťapáka s názvom Matka. Svoj talent predviedol aj v postave Pirina z Medenej veže. S Emíliou Vášáryovou si zahral vo filme Červené víno. Bravúrne sa zhostil postavy Sama Pichandu z Jakubiskovej filmovej epopeje Tisícročná včela.

Herec bol aj výraznou divadelnou osobnosťou. V rozhlase vytvoril množstvo charakterových, hrdinských a romantických postáv v hrách domácich a zahraničných autorov. Po roku 1989 vstúpil do politiky. V rokoch 1990 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR). Pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

Štefan Kvietik získal množstvo ocenení. V roku 2004 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia. Do siene slávy vstúpil prostredníctvom udeľovania cien OTO za rok 2009. V roku 2013 sa stal laureátom ocenenia Identifikačný kód Slovenska a v roku 2014 si na pražskom hrade prevzal Európsku cenu Trebbia 2014 za celoživotné dielo. Kvietik má na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave žulovú dlaždicu s vlastným menom. V roku 2019 získal Cenu prezidenta Art Film Festivalu, udeľovanú za rozvoj filmového umenia v domácom i medzinárodnom kontexte. 

V máji minulého roku oslávil Štefan Kvietik 90 rokov.