BRATISLAVA – Informácie o brutálnom zásahu polície proti účastníkom študentskej demonštrácie 17. novembra 1989 v Prahe sa šírili v Československu i v zahraničí. Ich súčasťou bola aj správa, že počas násilného potlačenia demonštrácie bol zabitý študent Martin Šmíd, tá sa však ukázala ako nepravdivá.
Vyšetrovanie neskôr potvrdilo, že pri zásahu bezpečnostných síl bolo zranených 568 (podľa niektorých údajov do 600) ľudí. Už počas víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občanské fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN), ako rozhodujúce občianske sily snažiace sa o zásadné spoločenské zmeny. Bezprostredne po demonštrácii predstavitelia študentov usúdili, že už nepomôžu individuálne petície, ale musia spojiť sily v protestnom štrajku.
V pražskej kaviarni Slávia sa zišla skupina študentov z Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení. Prodekan fakulty herec Zdeněk Dušek utekal za svojimi kolegami, aby ich informoval o vývoji udalostí. Študenti sa rozbehli aj do ďalších divadiel, napríklad Pavel Langer do Divadla Na Zábradlí, v ktorom hosťoval. "Predstavte si, že pribehne elév a začne pokrikovať na pána Bartošku a pána Přeučila, že nesmú odísť, že s nimi musíme hovoriť," spomínal neskôr Langer na stretnutie s hercami, ktorí práve skončili predstavenie Dona Juana a očividne sa ponáhľali domov.
Vypočuli ho pokojne. Vrhli sa k telefónom a šírili ďalej výzvu študentov, ktorí žiadali o podporu štrajku. Neskôr večer sa v Divadle Na zábradlí zišli aj ďalší herci – Jaromír Hanzlík, Jiří Lábus, Miroslav Krobot či Ivan Rajmont. V sobotu 18. novembra ráno sa Michael Kocáb a Michal Horáček ako zástupcovia iniciatívy Most dostavili do bytu československého premiéra Ladislava Adamca, aby sa pokúsili sprostredkovať rokovania medzi oficiálnymi činiteľmi a občianskymi aktivistami.
Českí študenti na popoludňajšom zhromaždení avizovali začiatok týždenného štrajku. Objavila sa aj myšlienka generálneho štrajku, ktorý by sa konal 27. novembra. Žiadali tiež vytvorenie komisie, ktorá by vyšetrila okolnosti zásahu na piatkovej demonštrácii. K ich požiadavkám sa pripojili aj herci. Český herec Jiří Kodet v diskusii povedal: "Štyridsať rokov hráme ako blbci každý večer a dostali sme sa tam, kam sme sa dostali! Ak chceme urobiť niečo viac než doteraz, potom nám ostáva len nehrať."
Väčšina pražských divadiel už v sobotu večer nehrala, namiesto predstavení prebiehali v ich priestoroch diskusie. Aj v Bratislave už počas soboty aktivisti diskutovali o tom, ako postupovať ďalej – stretli sa v byte u sociologičky Soni Szomolányi či v Pukanci u spisovateľa Ivana Kadlečíka. V Šali vznikla na stretnutí asi 120 disidentov spomedzi maďarskej komunity Maďarská nezávislá iniciatíva, medzi jej zakladateľov patrili László A. Nagy, László Szigeti, Lajos Grendel, Péter Hunčík a ďalší.
V nedeľu 19. novembra 1989 predpoludním sa viacerí umelci stretli v byte výtvarníka Miroslava Cipára. Výtvarník Rudolf Sikora inicioval stretnutie v Umeleckej besede slovenskej, v ktorej práve vystavoval svoje diela, preto mal od priestorov kľúče. Práve tu večer vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré zastrešovalo občianske sily na Slovensku.
Vo večerných hodinách ohlásil Martin Huba na javisku Malej scény Slovenského národného divadla vstup hercov do štrajku. Takisto v Prahe v Činohernom klube vzniklo v nedeľu 19. novembra večer Občianske fórum (OF). Za účasti asi 300 prítomných sformulovalo štyri požiadavky: 1. odstúpenie činiteľov spojených s prípravou invázie v roku 1968, 2. okamžité odstúpenie šéfa pražských komunistov Miloslava Štěpána a ministra vnútra Františka Kincla, ktorí boli za zásah zodpovední, 3. vytvorenie komisie na vyšetrenie zásahu, 4. prepustenie politických väzňov.
