Jaskyňa
Príbeh filmu Jaskyňa môže pôsobiť ako výplod tvorivej fantázie, avšak v hlbokých jaskyniach – hlavne na území Rumunska – boli skutočne objavené nové mikroekosystémy. Jedným z najznámejších objavov tohto druhu sa uskutočnil v jaskyniach Movila. Uznávaný speleológ a editor rumunskej edíce časopisu National Geographic Dr. Christi Lascu, ktorý bol technickým poradcom pri nakrúcani Jaskyne, bol pri tomto objave.: „Prípad z jaskyne Movila sa príbehu Jaskyne podobá. Na konci 80. rokov minulého storočia chcela domáca vláda pri Čiernom mori postaviť veľkú elektráreň. Mojou úlohou bolo preveriť, či pôda unesie tak ťažkú stavbu. A v jednej z jaskýň sme našli sírovú termálnu vodu plnú zvláštnych zvierat.“
„Mohli v nej byť stovky nových živočíchov, a 35 z nich vedci označili za úplne nové druhy,“ pokračuje Lascu. „Tieto živočíchy sa vyskytovali iba v tejto jaskyni. Sú to žijúce fosílie, pretože prežili milióny rokov.. Počas doby ľadovej sa zmenili na akýchsi podzemných uprchlíkov, ktorým k prežitiu pomohli termálne pramene. Jeden z mojich vážených kolegov napísal o jaskyni doktorandskú prácu. Konštatoval, že keby planétu postihla nukleárna vojna a všetky živočíchy na povrchu by vyhynuli, ekosystém v jaskyniach Movila by prežil, pretože nepotrebuje slnečnú energiu ani potravu zo zemského povrchu.“
Tento objav bol veľmi významný, pretože išlo o prvý podzemný ekosystém založený na chemosyntéze. Medzi nové živočíchy patrila i stonožka dlhá 10 cm, ktorá dokázala zaútočiť jedovatým pokúsaním. V Juhoslávii boli nájdení dokonca 20 cm dlhí obojživelníci. Veľkosť monštra z filmu Jaskyňa síce nemala – veľkosť tvorov, ktorí môžu v podzemí žiť, nie je teoreticky potvrdená ani obmedzená.
Vedúci výroby Andrew Mason vysvetľuje, že i keď ide o fikciu, snažili sa ľudia z kreatívnej skupiny udržať príbeh najuveriteľnejší.: „Ako konzutantov sme si najlepších jaskynných potápačov na svete. Využili sme jch skúseností a zapracovali do scenára veľa skutočných príhod, ktoré sa im naozaj stávajú.“
Mason scenár losangelských scenáristov Michaela Steinberga a Tegana Westa prvýkrát videl v roku 1999 počas pracovnej návštevy L.A. „Okamžite sa mu zapáčil,“ hovorí Mason. „Zdal sa mi ako výborný a originálny klasický horor, ktorý dá viac na predstavivosť ako na hrôzu z neakej konkrétnej príšery, takže som ho chcel. Potom som sa porozprával s Garym Lucchesom a Tomom Rosenbergom z Lakeshore, ktorým sa scenár tiež páčil, rovnako ako práca Brucea Hunta, ktorého som navrhol za režiséra. Uzavreli sme obchodné partnerstvo a začali sme pracovať.“
Voliť hercov pre tento film nebolo jednoduché. Herci museli byt nielen talentovaní, ale tiež fyzicky zdatní – každý z nich musel zvládnuť podvodné scény, potápanie s rebreathermi, plaváť i liezť po skalách. K špeciálnej príprave sa museli použiť rebreathery, s ktorými sa herci učili pracovať šesť týždňov.
Úlohu vodcu skupiny jaskynných potápačov obsadil Cole Hauser. „Potrebovali sme herca, z ktorého by vyžarovala vodcovská osobnosť,“ hovorí Lucchesi. „Jack je vedúcim skupiny a prieskumnej misie, bola to najtažšia úloha.. A Cole Hauser mal všetko to, čo sme pre úlohu Jacka potrebovali – je vynikajúci herec, fyzicky zdatný a v okamihu, keď vojde do miestnosti, ihned cítiť jeho dominantnú úlohu.“
„Príprava tohoto filmu bola tým najnáročnjším, čo som musel v súvislosti s filmom urobiť,“ hovorí Hauser. „Veci, ktoré sme sa museli naučiť za dva týždne, sa ľudia učia pätnásť rokov. Skôr ako sme začali film nakrúcať, pozrel som si dokument Amazing Caves a bol som všetkými šialenými vecami, ktoré jaskynní potápači robia, uchvátený. Sú to pozemskí astronauti. Väčšinu kaskadérských vecí som hral sám a bolo to šialené. Keď som ale pri niektorých scénach cítil, že by to mohlo byť nebezpečné, nahradil ma kaskadér… a podarilo sa mi z toho dostať dobre – iba s jednou ranou na hlave a popáleninou na očnom viečku svetlicou.“
Morris Chestnut hral postavu Buchanana. „Jeho vojenská príprava bola k tejto úlohei úplne ideálna a má dostatočnú fyzickú kondíciu na to, aby bol hlavným členom Jackovej skupiny,“ hovorí Bruce Hunt. „Buchanan je Jackov dlhoročný obchodný partner,“ hovorí Chestnut. „Založili sme spoločne skupinu jaskynných potápačov, a odvtedy sme parťáci. Veľa toho nenahovorí, ale je to silný vodca, ktorý vie udržať skupinku spolu. Máme veľa spoločného. Som trochu vtipnejší ako Buchanan, ale rovnako ako on, i ja som v niektorých situáciách potichu a snažím sa byť živote vždy príkladom. Takže v Buchananovi je aj kúsok mňa.“
Eddie Cibrian hral úlohu Jackovho brata Tylera. „Tyler spoznal potápanie vďaka Tylerovi,“ hovorí herec. „Je uvoľnenejší a viac bezstarostnejší človek, ktorý je ochotný riskovať a nerozmýšľa veľmi o dôsledkoch, ktoré to môže priniesť. Počas filmu sa určitým spôsobom zdokonalí. Jack sa o neho vždy staral, ale nakoniec sa vlastne on postará o Jacka. To sa mi na ňom veľmi páčilo.“
Do úlohy Charlie, ktorá mala byť pôvodne mužskou postavou, bola bez dlhšieho rozhodovania, obsadená Piper Perabo. Piper sa na svoju úlohu tiež usilovne pripravovala. „Začala som liezť po horolezeckých stenách v New Yorku, potom v L.A. a nakoniec vo Vancouveri,“ spomína herečka. „Nikdy predtým som sa vo filme nepotápala, ale z vysokej školy som si trochu pamätala lezenie po skalách. Veľa sa venujem jóge, a to mi pomohlo s rovnováhou a pohybmi.“
Dôležitou súčasťou skupiny boli tiež skutoční špecialisti na problematiku prieskumu jaskýň. Technickou poradkyňou podvodných scén bola svetovo uznávaná Jill Heinerth. Filmárom pomáhala s návrhmi niekoľkých podvodných technológií, naučila hercov pracovať s rebreathermi a koordinovala prácu podvodného štábu. „Začala som ich pripravovať asi o dva týždne skôr, ako sme všetci odcestovali do Rumunska,“ hovorí Heinerth. „S niektorými ľuďmi som sa stretla až tam, takže som ich trénovala v bazénoch a nádržiach na scéne, aby získali čo najviac času. Chcelaj som, aby to bolo najrealistickejšie.“
„Väčššina ľudí, ktorí sa rekreačne potápajú, používajú štandarnú potápaciu techniku a vždy, keď vydychujú, vypúštajú von bublinky. Rebreathery sú veľmi zaujímavé prístroje, ktoré tieto bublinky zachytávajú, recyklujú a čistia a dovolia tak potápačovi znovu sa nadýchnuť kyslíka, ktorý vydýchli. Vďaka tomu sa získa veľká kapacita. Namiesto veľa bômb stačí počas potápania malá zásoba kyslíka. Rebreathery umožňujú astronautom ísť do kozmu na prechádzky a čistia vzduch v ponorkách, ktoré vďaka nim môžo zostať pod vodou veľmi dlho Použili sme ozajstnú technológiu a naučili sme hercov s ňou pracovať. Bolo to veľmi vzrušujúce,“ pokračuje Heinerth.
To, že bol film nakrútený v Rumunsku, bolo viac ako symbolické. V zemi je asi 12 000 zmapovaných jaskyní a podľe niektorých názorov ich zostáva rovnaký počet stále neobjavených.
„Bukurešť je fantastické miesto pre nakrúcanie. Pracovali sme v komplexe štúdií Media Pro, ktoré boli pôvodne navrhnuté tak , aby vyzerali ako Paramount Pictures. Má obrovskú administratívnu budovu, ktorá je veľmi luxusná, štyri štúdia a krásny exteriér. Potenciál tohto komplexu je naozaj výnimočný. A z pohľadu producenta bola pre mňa veľká možnosť zabrať všetky štúdia a v nich naraz pracovať. Mali sme pre seba viac ako 2 km2,“ hovorí Gary Lucchesi.
„Od začiatku sme vedeli, že keby sme zobrali do jaskyne hercov a celý štáb, znamenalo by to buď poškodenie jaskyne, problémy s prístupnosťou alebo problémy s vysokým poistením ľudí zo štábu. V štúdiu sme mali oveľa väčšiu tvorčiu voľnosť,“ vysvetľuje Bruce Hunt.
Producent Richard Wright vybral Rumunsko aj z iných dôvodov.: „Rumunsko sa pomaly stáva solídnym produkčným centrom, kde sa dajú dosiahnuť veľmi kvalitné výsledky za veľmi prijateľné ceny. Takže vďaka tomu, že toto miesto sa viazalo k príbehu a nakrúcanie bolo ekonomicky výhodné, volili sme toto miesto. I tak sme sa ale samozrejme stretli aj s rôznymi problémami. Aby sme mohli nakrútiť podvodné scény, museli sme postaviť nádrž, o objeme 30 000 hektolitrov vody. V celej Európe neexistuje studio, ktoré by nám umožnilo postaviť tak veľkú stavbu, takže sme museli postaviť zároveň scénu a okolo i samotné študio – a to všetko za iba 4 mesiace! Takéto niečo sa nedá urobiť inde, len v Rumunsku. V Los Angeles by ste nemali šancu.“
Po ukončení hlavnej časti nakrúcania sa Jill Heinerth spolu s ostatnou skupinkou premiestnila na mexický poloostrov Yucatan, kde nafilmovali ďalšie úžasné podvodné scény. „Nádrž v Rumunsku bola vynikajúca z hľadiska možností práce s kaskadérmi, ale chýbalo okuzľujúce prostredie ozajstnej jaskyne, ktorá sa nedá zreplikovať. Tieto jaskyne sú jedným z najväčšších prírodných zázrakov našej planéty. Nakrúcali sme na miestach, ktorým sa hovorí Hidden Worlds – skryté svety. Zúčastnila som sa prieskumu tohto systému jaskyní po mnohých rokoch a na celej planéte som nevidela krásnejšie miesto. Rok čo rok sa sem vraciam, aby som toto miesto preskúmala, nafilmovala a nafotila". Wes Skiles v roku 1998 nakrúcal podvodné časti filmu Journey Into Amazing Caves, pre kino IMAX. Už vtedy bol jaskyńou očarený.
Počas nakrúcania strávili filmári v rumunskej nádrži a v yucatánskych vodách viac ako 3 500 hodín. Keby sa pripočítali tréningové ponory a rôzne skúšky, vyšplhal by sa ich počet až k hranici 4 000 človekohodín.
„Podvodnému filmovaniu sa nevenuje veľa ľudí. Mali sme pod vodou nakrúcať osem alebo deväť týždňov, čo by bola pri nakrúcaní v hollywoodskom štýle veľká úloha – museli by sme priviesť 20 ľudí z Los Angeles, aby film dostal ‘veľkorozpočtovú atmosféru‘. My sme sa ale rozhodli zvolit opačnú cestu. Chceli sme ľudi, ktorí najkrúcajú dokumenty, aby bol film najrealistickejší,“ vysvetľuje Richard Wright.
„Mohli v nej byť stovky nových živočíchov, a 35 z nich vedci označili za úplne nové druhy,“ pokračuje Lascu. „Tieto živočíchy sa vyskytovali iba v tejto jaskyni. Sú to žijúce fosílie, pretože prežili milióny rokov.. Počas doby ľadovej sa zmenili na akýchsi podzemných uprchlíkov, ktorým k prežitiu pomohli termálne pramene. Jeden z mojich vážených kolegov napísal o jaskyni doktorandskú prácu. Konštatoval, že keby planétu postihla nukleárna vojna a všetky živočíchy na povrchu by vyhynuli, ekosystém v jaskyniach Movila by prežil, pretože nepotrebuje slnečnú energiu ani potravu zo zemského povrchu.“
Tento objav bol veľmi významný, pretože išlo o prvý podzemný ekosystém založený na chemosyntéze. Medzi nové živočíchy patrila i stonožka dlhá 10 cm, ktorá dokázala zaútočiť jedovatým pokúsaním. V Juhoslávii boli nájdení dokonca 20 cm dlhí obojživelníci. Veľkosť monštra z filmu Jaskyňa síce nemala – veľkosť tvorov, ktorí môžu v podzemí žiť, nie je teoreticky potvrdená ani obmedzená.
Vedúci výroby Andrew Mason vysvetľuje, že i keď ide o fikciu, snažili sa ľudia z kreatívnej skupiny udržať príbeh najuveriteľnejší.: „Ako konzutantov sme si najlepších jaskynných potápačov na svete. Využili sme jch skúseností a zapracovali do scenára veľa skutočných príhod, ktoré sa im naozaj stávajú.“
Mason scenár losangelských scenáristov Michaela Steinberga a Tegana Westa prvýkrát videl v roku 1999 počas pracovnej návštevy L.A. „Okamžite sa mu zapáčil,“ hovorí Mason. „Zdal sa mi ako výborný a originálny klasický horor, ktorý dá viac na predstavivosť ako na hrôzu z neakej konkrétnej príšery, takže som ho chcel. Potom som sa porozprával s Garym Lucchesom a Tomom Rosenbergom z Lakeshore, ktorým sa scenár tiež páčil, rovnako ako práca Brucea Hunta, ktorého som navrhol za režiséra. Uzavreli sme obchodné partnerstvo a začali sme pracovať.“
Voliť hercov pre tento film nebolo jednoduché. Herci museli byt nielen talentovaní, ale tiež fyzicky zdatní – každý z nich musel zvládnuť podvodné scény, potápanie s rebreathermi, plaváť i liezť po skalách. K špeciálnej príprave sa museli použiť rebreathery, s ktorými sa herci učili pracovať šesť týždňov.
Úlohu vodcu skupiny jaskynných potápačov obsadil Cole Hauser. „Potrebovali sme herca, z ktorého by vyžarovala vodcovská osobnosť,“ hovorí Lucchesi. „Jack je vedúcim skupiny a prieskumnej misie, bola to najtažšia úloha.. A Cole Hauser mal všetko to, čo sme pre úlohu Jacka potrebovali – je vynikajúci herec, fyzicky zdatný a v okamihu, keď vojde do miestnosti, ihned cítiť jeho dominantnú úlohu.“
„Príprava tohoto filmu bola tým najnáročnjším, čo som musel v súvislosti s filmom urobiť,“ hovorí Hauser. „Veci, ktoré sme sa museli naučiť za dva týždne, sa ľudia učia pätnásť rokov. Skôr ako sme začali film nakrúcať, pozrel som si dokument Amazing Caves a bol som všetkými šialenými vecami, ktoré jaskynní potápači robia, uchvátený. Sú to pozemskí astronauti. Väčšinu kaskadérských vecí som hral sám a bolo to šialené. Keď som ale pri niektorých scénach cítil, že by to mohlo byť nebezpečné, nahradil ma kaskadér… a podarilo sa mi z toho dostať dobre – iba s jednou ranou na hlave a popáleninou na očnom viečku svetlicou.“
Morris Chestnut hral postavu Buchanana. „Jeho vojenská príprava bola k tejto úlohei úplne ideálna a má dostatočnú fyzickú kondíciu na to, aby bol hlavným členom Jackovej skupiny,“ hovorí Bruce Hunt. „Buchanan je Jackov dlhoročný obchodný partner,“ hovorí Chestnut. „Založili sme spoločne skupinu jaskynných potápačov, a odvtedy sme parťáci. Veľa toho nenahovorí, ale je to silný vodca, ktorý vie udržať skupinku spolu. Máme veľa spoločného. Som trochu vtipnejší ako Buchanan, ale rovnako ako on, i ja som v niektorých situáciách potichu a snažím sa byť živote vždy príkladom. Takže v Buchananovi je aj kúsok mňa.“
Eddie Cibrian hral úlohu Jackovho brata Tylera. „Tyler spoznal potápanie vďaka Tylerovi,“ hovorí herec. „Je uvoľnenejší a viac bezstarostnejší človek, ktorý je ochotný riskovať a nerozmýšľa veľmi o dôsledkoch, ktoré to môže priniesť. Počas filmu sa určitým spôsobom zdokonalí. Jack sa o neho vždy staral, ale nakoniec sa vlastne on postará o Jacka. To sa mi na ňom veľmi páčilo.“
Do úlohy Charlie, ktorá mala byť pôvodne mužskou postavou, bola bez dlhšieho rozhodovania, obsadená Piper Perabo. Piper sa na svoju úlohu tiež usilovne pripravovala. „Začala som liezť po horolezeckých stenách v New Yorku, potom v L.A. a nakoniec vo Vancouveri,“ spomína herečka. „Nikdy predtým som sa vo filme nepotápala, ale z vysokej školy som si trochu pamätala lezenie po skalách. Veľa sa venujem jóge, a to mi pomohlo s rovnováhou a pohybmi.“
Dôležitou súčasťou skupiny boli tiež skutoční špecialisti na problematiku prieskumu jaskýň. Technickou poradkyňou podvodných scén bola svetovo uznávaná Jill Heinerth. Filmárom pomáhala s návrhmi niekoľkých podvodných technológií, naučila hercov pracovať s rebreathermi a koordinovala prácu podvodného štábu. „Začala som ich pripravovať asi o dva týždne skôr, ako sme všetci odcestovali do Rumunska,“ hovorí Heinerth. „S niektorými ľuďmi som sa stretla až tam, takže som ich trénovala v bazénoch a nádržiach na scéne, aby získali čo najviac času. Chcelaj som, aby to bolo najrealistickejšie.“
„Väčššina ľudí, ktorí sa rekreačne potápajú, používajú štandarnú potápaciu techniku a vždy, keď vydychujú, vypúštajú von bublinky. Rebreathery sú veľmi zaujímavé prístroje, ktoré tieto bublinky zachytávajú, recyklujú a čistia a dovolia tak potápačovi znovu sa nadýchnuť kyslíka, ktorý vydýchli. Vďaka tomu sa získa veľká kapacita. Namiesto veľa bômb stačí počas potápania malá zásoba kyslíka. Rebreathery umožňujú astronautom ísť do kozmu na prechádzky a čistia vzduch v ponorkách, ktoré vďaka nim môžo zostať pod vodou veľmi dlho Použili sme ozajstnú technológiu a naučili sme hercov s ňou pracovať. Bolo to veľmi vzrušujúce,“ pokračuje Heinerth.
To, že bol film nakrútený v Rumunsku, bolo viac ako symbolické. V zemi je asi 12 000 zmapovaných jaskyní a podľe niektorých názorov ich zostáva rovnaký počet stále neobjavených.
„Bukurešť je fantastické miesto pre nakrúcanie. Pracovali sme v komplexe štúdií Media Pro, ktoré boli pôvodne navrhnuté tak , aby vyzerali ako Paramount Pictures. Má obrovskú administratívnu budovu, ktorá je veľmi luxusná, štyri štúdia a krásny exteriér. Potenciál tohto komplexu je naozaj výnimočný. A z pohľadu producenta bola pre mňa veľká možnosť zabrať všetky štúdia a v nich naraz pracovať. Mali sme pre seba viac ako 2 km2,“ hovorí Gary Lucchesi.
„Od začiatku sme vedeli, že keby sme zobrali do jaskyne hercov a celý štáb, znamenalo by to buď poškodenie jaskyne, problémy s prístupnosťou alebo problémy s vysokým poistením ľudí zo štábu. V štúdiu sme mali oveľa väčšiu tvorčiu voľnosť,“ vysvetľuje Bruce Hunt.
Producent Richard Wright vybral Rumunsko aj z iných dôvodov.: „Rumunsko sa pomaly stáva solídnym produkčným centrom, kde sa dajú dosiahnuť veľmi kvalitné výsledky za veľmi prijateľné ceny. Takže vďaka tomu, že toto miesto sa viazalo k príbehu a nakrúcanie bolo ekonomicky výhodné, volili sme toto miesto. I tak sme sa ale samozrejme stretli aj s rôznymi problémami. Aby sme mohli nakrútiť podvodné scény, museli sme postaviť nádrž, o objeme 30 000 hektolitrov vody. V celej Európe neexistuje studio, ktoré by nám umožnilo postaviť tak veľkú stavbu, takže sme museli postaviť zároveň scénu a okolo i samotné študio – a to všetko za iba 4 mesiace! Takéto niečo sa nedá urobiť inde, len v Rumunsku. V Los Angeles by ste nemali šancu.“
Po ukončení hlavnej časti nakrúcania sa Jill Heinerth spolu s ostatnou skupinkou premiestnila na mexický poloostrov Yucatan, kde nafilmovali ďalšie úžasné podvodné scény. „Nádrž v Rumunsku bola vynikajúca z hľadiska možností práce s kaskadérmi, ale chýbalo okuzľujúce prostredie ozajstnej jaskyne, ktorá sa nedá zreplikovať. Tieto jaskyne sú jedným z najväčšších prírodných zázrakov našej planéty. Nakrúcali sme na miestach, ktorým sa hovorí Hidden Worlds – skryté svety. Zúčastnila som sa prieskumu tohto systému jaskyní po mnohých rokoch a na celej planéte som nevidela krásnejšie miesto. Rok čo rok sa sem vraciam, aby som toto miesto preskúmala, nafilmovala a nafotila". Wes Skiles v roku 1998 nakrúcal podvodné časti filmu Journey Into Amazing Caves, pre kino IMAX. Už vtedy bol jaskyńou očarený.
Počas nakrúcania strávili filmári v rumunskej nádrži a v yucatánskych vodách viac ako 3 500 hodín. Keby sa pripočítali tréningové ponory a rôzne skúšky, vyšplhal by sa ich počet až k hranici 4 000 človekohodín.
„Podvodnému filmovaniu sa nevenuje veľa ľudí. Mali sme pod vodou nakrúcať osem alebo deväť týždňov, čo by bola pri nakrúcaní v hollywoodskom štýle veľká úloha – museli by sme priviesť 20 ľudí z Los Angeles, aby film dostal ‘veľkorozpočtovú atmosféru‘. My sme sa ale rozhodli zvolit opačnú cestu. Chceli sme ľudi, ktorí najkrúcajú dokumenty, aby bol film najrealistickejší,“ vysvetľuje Richard Wright.
