„Ak ´Babe´ bol film o ´hovoriacom prasati´, tak toto je film o ´tancujúcom tučniakovi´“, vyhlasuje George Miller o filmoch, ktorým pomohol na svet v 90-tych rokoch a jeho poslednej práci ´Happy Feet´, ku ktorej písal scenár, robil produkciu a réžiu. Miller prišiel k nápadu na príbeh o tučniakovi, ktorý sa stane skvelým stepovým tanečníkom po tom, ako videl niekoľko dokumentárnych filmov o divokom živote v Antarktíde.
„Je len jedna vec, ktorá ma vždy zaujala na každom projekte, či už to bol ´Mad Max´, alebo bájky o prasiatkach alebo tučniakoch- sila príbehu,“ tvrdí Miller. „Príbeh je to najpodstatnejšie! To, čo je pre mňa také lákavé pri práci na filme je, že môžete ísť do akéhokoľvek sveta, ktorý sa vám páči, no neustále sa snažíte hľadať najzmysluplnejšie príbehy. Takže pre mňa medzi mojimi filmami nie je veľký rozdiel.
„Vždy ma veľmi zaujímala impozantná príroda Antarktídy,“ pokračuje režisér. „Asi tak pred desiatimi rokmi, keď som videl ´Život v mrazáku,´ dokument BBC a National Geographicu o tučniakoch, vnuklo mi to skvelý príbeh. Tučniaci žijú tak výnimočné životy, celkom odlišné od našich ľudských.
Spôsob, akým prežívajú na ďalekom konci planéty... Túlia sa k sebe, aby im nebola zima, zdieľajú teplo a spievajú, aby si našli priateľa.“ Miller spomína na ´Srdcovú pieseň´ tučniakov, spev definujúci príslušnosť k tučniackej ríši a spôsob, akým sa vo svojom spoločenstve rozlišujú. „Pre nás to znie ako škrekot,“ vysvetľuje. „No pre každého jedného tučniaka, je to ako pieseň. V Antarktíde môže byť aj 25 000 vtákov a každý z nich má svoju jedinečnú pesničku, vďaka ktorej sa vedia navzájom nájsť.“
„Tento príbeh sleduje našu hlavnú postavu od chvíle, keď sa jeho rodičia dajú dokopy, jeho vyliahnutie a detstvo, jeho cestu k dospelosti a všetky zážitky a skúsenosti, ktoré podstúpi pri hľadaní svojej životnej cesty.“ Náš hrdina Mumble sa do komunity cisárstva tučniakov narodí neschopný spievať. Rodičia ho vezmú k špeciálnemu učiteľovi, ktorý ho podporuje, aby vyjadril svoje najhlbšie pocity. On však príde so stepom, čo jeho komunita považuje za trochu zvláštne.
Použitie ´Srdcovej piesne´ umožňuje Millerovi zlúčiť hudbu a tanec do jeho príbehu, ktorý môže pokračovať modernou a klasickou hudbou, tak ako aj rôznymi druhmi tanca.
„´Happy Feet´ začalo dávno pred premiérou ´March of the Penguins,´“ vysvetľuje Miller v odpovedi na často kladenú otázku. „Z úspešnosti dokumentu sme sa nesmierne tešili, pretože nám to pomohlo pripútať záujem o náš počítačovo animovaný film o tučniakoch.“
Spôsob, akým prežívajú na ďalekom konci planéty... Túlia sa k sebe, aby im nebola zima, zdieľajú teplo a spievajú, aby si našli priateľa.“ Miller spomína na ´Srdcovú pieseň´ tučniakov, spev definujúci príslušnosť k tučniackej ríši a spôsob, akým sa vo svojom spoločenstve rozlišujú. „Pre nás to znie ako škrekot,“ vysvetľuje. „No pre každého jedného tučniaka, je to ako pieseň. V Antarktíde môže byť aj 25 000 vtákov a každý z nich má svoju jedinečnú pesničku, vďaka ktorej sa vedia navzájom nájsť.“
„Tento príbeh sleduje našu hlavnú postavu od chvíle, keď sa jeho rodičia dajú dokopy, jeho vyliahnutie a detstvo, jeho cestu k dospelosti a všetky zážitky a skúsenosti, ktoré podstúpi pri hľadaní svojej životnej cesty.“ Náš hrdina Mumble sa do komunity cisárstva tučniakov narodí neschopný spievať. Rodičia ho vezmú k špeciálnemu učiteľovi, ktorý ho podporuje, aby vyjadril svoje najhlbšie pocity. On však príde so stepom, čo jeho komunita považuje za trochu zvláštne.
Použitie ´Srdcovej piesne´ umožňuje Millerovi zlúčiť hudbu a tanec do jeho príbehu, ktorý môže pokračovať modernou a klasickou hudbou, tak ako aj rôznymi druhmi tanca.
„´Happy Feet´ začalo dávno pred premiérou ´March of the Penguins,´“ vysvetľuje Miller v odpovedi na často kladenú otázku. „Z úspešnosti dokumentu sme sa nesmierne tešili, pretože nám to pomohlo pripútať záujem o náš počítačovo animovaný film o tučniakoch.“
