BRATISLAVA - „Mariana, sľubujem, že už dnes večer začnem túto skvelú knihu čítať,“ povedala pri krstení novinky Legenda o Lietajúcom Cypriánovi Zuzka Smatanová. Krstilo sa zväzkom levandule, keďže mních Cyprián z Červeného kláštora sa preslávil práve herbárom. Druhým krstným rodičom bol herec, hlavná postava rovnomenného filmu Marko Igonda.
Ten povedal svoje želanie mimo mikrofónu, aby ho nebolo počuť... presne ako pravý kamaldulský mních, ktorý žije pustovníckym životom v mlčaní a odriekaní.
Krst knihy od Mariany Čengel Solčanskej odštartovala Zuzka Smatanová nádhernou piesňou k filmu s názvom Lietajúci Cyprián. Bola to jej prvá skúsenosť so soundrackom, s celovečerným filmom. „Navyše som musela prihliadať na to, že je to historický veľkofilm. Nemohla som použiť progresívne prvky dnešnej hudby a tak som využila priečnu flautu a celú melodiku som prispôsobila historickému rámcu, no tak, aby to bolo zároveň popové,“ vysvetľuje Zuzka Smatanová.
Legenda o Lietajúcom Cypriánovi je strhujúci príbeh mnícha, ktorý žil v 18. storočí na magickom mieste zvanom Červený Kláštor. Niektoré scény sú na ženu autorku pomerne drsné až brutálne. Mučenie, odlupovanie kože z tela... „Ja som si na tých scénach doslova zgustla,“ usmieva sa Mariana a z hľadiska, kde sedela jej rodina a známi zaznelo, že Mariana je ´dosť hororová´. „Napríklad pri réžii filmu som si veľmi rada vypočula, koľko litrov krvi sme minuli,“ dodáva autorka knihy i režisérka a scenáristka filmu v jednom.
Niektorí sa možno pýtajú, načo čítať knihu, keď vznikol taký skvelý historický veľkofilm, podpichoval moderátor večera Ľubomír Bajaník. Sama Mariana Čengel Solčanská tvrdí, že kniha je prepracovanejšia a čitateľ ju prežije možno intenzívnejšie ako film. „V knihe som mohla napísať príbeh o Cypriánovi tak, ako sa v mojom vnútri naozaj odohral. Hlbšie vykresliť charaktery, rozšíriť dialógy, dať mu čas, aby zostarol, zamiloval sa...milovanie i nenávisť sú bolestnejšie. Verím, že kniha bude veľmi príjemným sprievodcom filmu.“
Román vznikal postupne, popri scenári. Mariana cítila potrebu popísať jednotlivé postavy a dať im osud, ktorý síce nebude vo filme, ale ktorý ona ako scenáristka potrebuje vedieť. Ich rodinné pozadie, vzťahy medzi sebou. Keď nakrútila Cypriána, cítila, že by veľmi chcela dorozprávať to, čo sa nevošlo do filmu. „Viete dobre, že pri filme všetko stojí a padá na peniazoch. Pri písaní knihy som bola slobodná, nemala som žiadne obmedzenia,“ dodáva autorka.
