Je slovenským odborníkom na reality šou. Spolupracoval pri programe Zámena manželiek, neskôr Dievča za milión a nakoniec ho ako psychológa privolali aj k Mojsejovcom.
Ktorá z reality šou na Slovensku má z vášho pohľadu najväčší význam?
- Zámena manželiek. Môžem povedať, že má aj výrazný psychoterapeutický efekt, na rozdiel od Mojsejovcov. Robil som poradcu v rodinách, v ktorých sa vymenili manželky. Je to autentická psychodráma z hľadiska psychológie, pri ktorej dochádza k veľkým efektom v poznaní vzťahov i seba samého.
Zdá sa, že na Slovensku nie je núdza o ľudí, ktorí sa radi predvedú v reality šou. Kto sa vlastne zvykne hlásiť do tohto typu programu?
- Kdekto, motívy ľudí sú veľmi rôzne. Napríklad, v Mojsejovcoch určite neboli dôvodom iba dva milióny. Pracovne som si to nazval skrytý motív, ktorý si súťažiaci viac alebo menej uvedomujú.
Čo ešte – okrem peňazí – mohlo ľudí lákať do Mojsejovcov?
- Keď som s nimi hovoril pred finále, našiel som veľa iných motívov. Autenticky napríklad: dokázať otcovi, že som taký dobrý ako brat. Alebo Model: chce byť spevákom, veľký ťah za peniazmi nemá.
Zvyknú sa skryté motívy súťažiacim aj splniť?
- Nie, zoberte si Dievča za milión. Motív sa splnil možno dvom, trom, ale celkovo nie.
Je to bežné aj inde vo svete, že až počas reality šou si niektorí finalisti uvedomia, že to nie je pre nich?
- Áno, stáva sa to. Akoby ich zrazu osvietilo a odstúpia. O súťažiacich v Mojsejovcoch by som však teraz nerád hovoril. Povedali mi všeličo a bolo by zneužitím, keby som to vyzradil.
Myslíte si, že reality šou vo všeobecnosti možno chápať aj ako škodlivú?
- Pre niektorých jej aktérov áno. V Mojsejovcoch sa robil prísny výber. Prizval som aj kolegu súdneho znalca, ktorý finalistov hodnotil nestranne. Všetci prešli pedantným vyšetrením a dodnes ručím, že tá dvanástka bola správne vybraná. Robím prevažne psychoterapiu a som zvyknutý na celkom iný prístup k ľuďom, ako pozorujem v tomto programe. Záujem filmárov je dostať na obrazovku akciu, teda čo najzaujímavejšie zábery.
Aký vplyv majú reality šou na diváka?
- Tu fungujú viaceré mechanizmy. Človeku sa uľaví, ak vidí na obrazovke, teda mimo seba, že aj niekto iný má rovnaké trápenie ako on. Existuje však aj imitačné učenie, ktoré tu funguje rovnako ako pri akčných filmoch.
Prečo sa ľudia radi prezentujú cez negatívne veci? Napríklad ako ten muž, ktorý sa na castingu dorezal?
- Chcel získať pozornosť. Ak chce malé dieťa upútať pozornosť, čo urobí? Vyvedie nejaký psí kus. Tým dosiahne, že si ho rodič všimne, čo pre neho znamená viac ako nezáujem.
Mohol takýto nezáujem podnietiť aj samotných Mojsejovcov, aby sa dali na reality šou?
- Mohlo by to tak byť.
Čo prežíva súťažiaci, keď ho pustia po dlhých týždňoch z izolácie? Ako sa k nemu správať?
- Opatrne! Vlastnou skúsenosťou som prišiel na to, že keď je človek odstrihnutý od podnetov, sústredený len na jednu vec, začne mať halucinácie. Išiel som v noci sám v aute po diaľnici z Prešova a pred Bratislavou som mal pocit, že mi pred očami skáču tiene, ktoré pripomínali ľudí v dekách. Začínali sa halucinácie z toho, že som bol izolovaný.
Čo teda prežívajú obyvatelia garáže?
- Nemajú rádio, televízor ani noviny. Majú len seba samých a tých, čo sú okolo - manželov a filmárov, ktorí sú väčšinou mlčanliví, sem-tam vykríknu: Mohol si dať do toho viac života! Pohybujú sa v uzavretom kruhu, začína fungovať zúžené myslenie. Zaoberajú sa vecami, ktoré sa ľuďom vonku môžu zdať smiešne. Hovorí sa tomu psychológia väzňa – izolácia, zúžené myslenie a väčší sklon k afektom na nesprávnom mieste a v nesprávnu chvíľu.
Myslíte si, že tam treba hľadať aj príčinu, prečo v jednom vysielaní odstúpili naraz traja súťažiaci?
- Neviem, to sa dá len predpokladať. V stredu vždy chodili za mnou. Bol som jediný človek z reálneho života, s ktorým sa stretávali.
V čase prepuknutia škandálu za vami súťažiaci neprišli a vyhlásili ste, že už necítite zodpovednosť za ich duševné zdravie. Aká je situácia teraz?
- Už som sa s nimi stretol a môžem povedať, že momentálne sú na tom po duševnej stránke dobre. Budem sa im aj naďalej venovať. Ich vtedajšiu absenciu mi štáb zdôvodnil časovým stresom.
Je náhoda, že na Pereši zostali už iba chlapi?
- Nie, ide o veľmi významný ukazovateľ.
Všetky ženy odišli, pretože v dome je dominantný iný člen ako ten, na aký sme zvyknutí v klasickej rodine?
- Tak.
Kto podľa vás má po psychickej stránke na to, aby dostal dva milióny?
- Týždeň pred vypuknutím škandálu s hlasovaním to bola milá, fungujúca skupina. Prestali byť v strehu a báť sa jeden pred druhým. V tom čase by som dal na prvé miesto v odolnosti Versačeho. Teraz je podľa mňa na tom najlepšie Jožo Ráš.
Aké stopy môže zanechať šou na súťažiacich?
- V niečom sa tento program podobá na psychoterapeutické výcviky, ktoré sa robia na chate v horách. Tam je tiež skupina stále spolu a bez kontaktu so svetom. Cieľom je prísť na to, čo mi komplikuje život. Na Pereši však nie je cieľ psychoterapeutický... Takže na vašu otázku vám vlastne neviem ani odpovedať.
Môžu niektorí z nich z tejto situácie profitovať?
- Určite, už teraz to vidno hoci na Papulovi. Či však nedôjde k nejakému poškodeniu osobnosti, ťažko povedať. Podľa mňa sú však všetci už takí zrelí, že nakoniec tento zážitok spracujú.
Čiže, najťažšie to budú mať súťažiaci teraz...
- Určite, navyše sú bez báb, čo je tiež jeden rozmer života.
Poďme ešte k manželom Mojsejovcom. Ako sa na nich môže prejaviť vpád cudzích ľudí do ich súkromia?
- Všimli ste si, kedy vznikli problémy? Starší pud ako sexuálny je teritoriálny. Majú ho aj jednobunkové živočíchy, vytvárajú si teritórium, kde sa cítia bezpečne. Kríza vznikla, keď sa súťažiaci mali nasťahovať do domu. Manželom treba prejaviť uznanie, prienik do ich teritória je veľmi bolestivý. Strácajú pocit najzákladnejšej istoty a potom tiež robia psie kúsky. Takto si vysvetľujem to, čo sa na Pereši práve deje.
Dali by ste sa nahovoriť aj na ďalšiu reality šou?
- Na takúto, s nejasnými pravidlami, už nie. Šou Mojsejovci sa však viac podobá životu, nastavuje nám zrkadlo. Inak ako profík idem do hocičoho.
