Bratislava, 3. decembra 2009 – Slovenské národné múzeum v Bratislave, Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a rodina Anderlovcov otvárajú výstavu s tematikou ľudového bábkarstva - S drôtom v hlave /Ľudové bábky zo zbierky Antona Anderleho. Pre verejnosť bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave, od 4. decembra 2009 do 28. marca 2010.
História ľudového bábkarstva na Slovensku, ako prejavu ľudovej tvorby a predchodcu slovenského ochotníckeho a profesionálneho bábkového divadla, patrí v súčasnosti k menej známym a prebádaným umeleckým oblastiam. Okrem jedinečných predstavení zahŕňa všetko, čo patrilo k životu a vybaveniu ľudových umelcov - kočovných bábkarov: maringotky, divadelné scény, dekorácie, opony, rekvizity, kostýmy a samozrejme bábky.
Už na prelome 16. a 17. storočia sa bábky objavujú vo svete kočovných divadelných spoločností, ktoré prichádzajú na naše územie najmä z Talianska, Nemecka a Anglicka. Prvé zmienky o ich účinkovaní na Slovensku sú z rokov 1609 a 1750 – 1770, z Bratislavy. Na vznik domácej bábkohereckej tradície však mali vplyv až návštevy moravských a českých bábkarov začiatkom 19. storočia. Ako prvý slovenský bábkar je známy Ján Stražan (1856–1939), zaučený u českého bábkara Homolku. Bábkarstvu sa u nás venovalo mnoho slávnych rodín. Medzi navýznamnejších patria Anderlovci.
Anton, predstaviteľ tretej generácie slávnych bábkarov z Radvane, sa narodil 20. novembra 1944 v Dolnej Lehote. Zakladateľkou rodinnej tradície bola jeho stará matka Eva, rodená Kouřilová, vychovaná spomínaným bábkarom Jánom Stražanom a vydatá za Michala Václava Anderleho. Ďalšiu generáciu predstavovali jej synovia Bohuslav (Antonov otec) a Jaroslav, ktorí hrávali divadlo od roku 1929. Po roku 1950, keď komununistický režim ľudových bábkarov takmer zlikvidoval, so svojimi aktivitami skončili. Anton Anderle sa bábkarstvom zaoberal odmalička. Istý čas hral divadlo po boku svojho otca, vyrezával a opravoval bábky. V období socializmu sa nemohol naplno venovať umeleckej činnosti, jeho život napĺňalo najmä zberateľstvo. Skúmal a dokumentoval ľudové bábky, výtvarné artefakty, ktoré súviseli s ľudovou bábkovou scénografiou. Základom jeho zbierky sa stali bábky z rodiny. Ďalšie bábky Anton získal najmä od známych bábkarských rodín (Dubského z Komárna, Sajku z Levíc, Fábryho z Tvrdošína, Stolára z Pustého Poľa a ďalších). Súčasťou Anderleho súkromnej zbierky sú aj divadelné dekorácie a rekvizity; archív s dobovými fotografiami, úradnými dokumentmi, osobnou korešpondenciou, historickými i súčasnými plagátmi, audio a video nosičmi a rozsiahla knižnica s tematikou ľudového bábkarstva vo svete. Okrem domácej proveniencie zbierka obsahuje bábky národov a kultúr z Európy, z Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Za viac ako 35 rokov zhromaždil okolo tisíc bábok, množstvo divadelných dekorácií, plagátov, dokumentov, rukopisov, fotografií, kníh, zvukových a audiovizuálnych záznamov.
Rodinnú tradíciu Anton naplno oživil až po roku 1989. Svoju zbierku vystavoval na mnohých miestach vo svete a jeho divadlo patrilo na prelome storočí k najznámejším ľudovým bábkovým divadlám v Európe. Zomrel 16. 5. 2008.
Výstava v SNM s vyše 300 vystavenými bábkami je doteraz najväčšou výstavou spomínanej zbierky. Zaoberá sa niekoľkými témami: ľudovým bábkarstvom (Európa, Čechy a Slovensko, slovenskými bábkarskými rodmi), ľudovou bábkou (prehistória, typológia materiál a manipulácia), ľudovými bábkami slovenskej a českej proveniencie a iných kultúr, archetypom komickej postavy – gašparka, démonickými postavami v ľudovom bábkarstve a zvláštnym typom tzv. trikových bábok v časti „Varieté“.
Z fomálneho hľadiska výstava spája expozíciu spomínaných neživých premetov – bábok s „oživeným“ multimediálnym priestorom: videoprojekciou dokumentov - Život, práca a umenie ľudového bábkara Bohuslava Anderleho v Banskej Bystrici (Divadelný ústav, Bratislava 1972), Maringotka (STV a Furiafilm, Bratislava 2008) a záznamov z Anderleho predstavení a interaktívnym priestorom pre tvorivé dielne a improvizované divadielka pre návštevníkov v rámci sprievodných podujatí v SNM:
Nesiem vám novinu..., Teátro Neline, Budmerice (5. 12. 2009, 15.00 h)
Stop!, Mikropódium, Budapešť (bez slov) (13. 12. 2009, 14.00 a 15.30 h)
Gašparko, Teatro Carnevalo, Bratislava (20. 12. 2009, 15.00 h)
Výstavu možno navštíviť do 28. 3. 2010 v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave.
Viac info: www.snm.sk; 02/204 69 145/ 141
