Lúčnica pred slávnou operou v Sydney.
BRATISLAVA - Po takmer 30-hodinovej ceste zo Sydney cez Bangkok a Londýn sa umelecký súbor Lúčnica v pondelok vrátil z jedného zo svojich najväčších, najnáročnejších a najúspešnejších turné vo svojej 59-ročnej histórii.
Po týždňoch exotických jedál a vôní všetkých v Klube Lúčnice privítali umelecký vedúci súboru prof. Štefan Nosáľ a riaditeľ Lúčnice Marián Turner tradične - bryndzovými haluškami.
Súbor 30 tanečníkov, 8-členného orchestra Zlaté husle a personálu odohral 15 celovečerných predstavení na 14-tich rôznych scénach v 13-tich rôznych mestách štyroch štátov na dvoch svetadieloch. Precestoval takmer 50.000 kilometrov so 6 rôznymi leteckými spoločnosťami pri 11-tich preletoch a v diaľkových autobusoch.
Lúčnica začala svoje turné pred mesiacom v Hongkongu, kde sa jej predstavenia stretli s obrovským úspechom.
Turné pokračovalo sériou predstavení na Taiwane. Vedúci slovenskej misie v Taipei, pán Bratko, tu videl Lúčnicu už druhýkrát. Po predstavení prišiel umelcom pogratulovať do šatní. Vyzdvihol profesionalitu a spontánnosť, ktorá vyburcovala veľké, zaplnené divadlo uprostred Taipei. Plagáty Lúčnice bolo vidieť všade v uliciach mesta. Na tlačovej konferencii, ktorá bola spojená aj s krátkym 20-minútovým vystúpením, boli dve najväčšie televízne stanice, ktoré informáciu o Lúčnici a rozhovory zaradili do hlavného večerného spravodajstva. Titulné miesto v kultúrnych rubrikách s veľkými fotografiami patrilo Lúčnici na druhý deň v denníku China Post, vychádzajúcom v angličtine, ako aj v po čínsky písaných denníkoch.
V najviac európsky vyzerajúcom meste Hsinchu priviedol Jozef Krivák na predstavenie svoje dve čínske kamarátky. Študuje tu na univerzite stavebníctvo a architektúru – v čínštine! Jazdí na skútri ako väčšina Číňanov a na škole založil súbor slovenského folklóru. Univerzita zabezpečila ušitie kostýmov a s Číňanmi v slovenských krojoch vystupujú na Taiwane. Po jeden a pol roku, keď nepočul slovenské slovo, bolo predstavenie Lúčnice pre neho viac ako Vianoce.
Každodenná príprava iného divadla, svetiel, zvuku, scény, nástrojov, šatní, javiskové skúšky atd. trvá 6-8 hodín. K tomu treba prirátať presuny medzi mestami, hotelmi, preprava kostýmov v 20-tich leteckých boxoch, ktoré majú spolu jeden a pol tony. To všetko v 30°C teple a vlhku kladie najvyššie nároky na organizáciu, produkciu, ale hlavne disciplínu a kondíciu tanečníkov a muzikantov.
Šanghaj – 18-miliónové mesto - je skutočne výstavnou skriňou Číny. Hodinová cesta z moderného letiska pripomína jazdu botanickou záhradou. Výhľad na centrum mesta z 88. poschodia štvrtej najvyššej budovy sveta, na prehliadku architektúry najmodernejších mrakodrapov, televíznej veže, parkov a vysvietené lodné reštaurácie sa dá porovnať s panorámou New Yorku. Predstavenie v 300 km vzdialenom „menšom“ 4-miliónovom meste Ningbo je zážitok z trochu inej Číny. Cez predstavenie je tu úplne bežné jesť, piť, rozprávať sa alebo telefonovať. Väčšinu divákov však predsa len zaujal program na javisku viac, čo prejavili záverečným potleskom.
Majestic Theatre v Šanghaji je krásne divadlo uprostred mesta. Martina Linderová pracuje už mnoho rokov pre PR agentúry po celom svete a tak videla Lúčnicu po prvýkrát na javisku až v Shanghaji. Jej britský priateľ Steve prišiel na predstavenie z povinnosti, ale po jeho skončení v írskom pube plnom Európanov aj Číňanov rozprával, aké sú slovenské dievčatá krásne.
Cesta do Austrálie trvala kvôli 8-hodinovému čakaniu v Tokiu takmer 35 hodín. Unavených lúčničiarov privítalo Melbourne slnečným počasím, ale o 20 stupňov chladnejším čerstvým vzduchom. 15°C je bežná austrálska jar. Napriek vyčerpaniu neodmietol súbor pozvanie na „tancovačku“ v klube dolnozemských Slovákov, kde na stene visí obraz Ľudovíta Štúra pod Južným krížom a vyšívané klinovníky všetkých slovenských dedín vo Vojvodine. Honorárny konzul SR pán Markuš privítal osobne súbor a nazval ho „lúčom Slovenska vo svete“. Krajanov zaujímalo všetko, a tak sa musel každý člen súboru osobne predstaviť. Z polhodinovej zdvorilostnej návštevy sa vyvinula vynikajúca zábava až do polnoci. Hrala miestna „svadobná“ kapela a Zlaté husle, tancovali a spievali všetci. Malým šokom bol krátky rozhovor s pani Lindou z hlavného mesta Canberra, ktorý trval 1,5 hodiny. Pani Linda pôsobila 2 roky ako lektorka City University na Slovensku a momentálne si robí na univerzite v Canberre doktorát – o Lúčnici. Vedela o všetkých detailoch Lúčnice a pýtala sa otázky, ktoré sa asi neučia ani na VŠMU. Po predstaveniach v Austrálii robila s anketármi prieskum medzi divákmi a my teraz netrpezlivo čakáme na jej výsledky, ako aj na jej doktorandskú prácu.
Art Centre v Melbourne leží uprostred mesta, neďaleko najväčšieho kasína na južnej pologuli – Crown. Väčšia z jej dvoch sál – Her Majesty Theater – Hammer Hall – je prvou scénou Austrálie. Technická a akustická výbava divadla patrí medzi možno 10 najlepších na svete a svetelnú aparatúru ma rovnakú, ako používa Pink Floyd. Ochotný personál vám splní každé želanie a nič tu nie je nemožné. Pri prvom vstupe na javisko všetci onemejú od úžasu, ktorý postupne prejde do nadšenia – každý chce podať ten najlepší výkon. Toto sa dá asi porovnať iba s Royal Opera House – Covent Garden v Londýne, kde Lúčnica vystúpila pred 4 rokmi, ako jediné folklórne teleso v jej histórii.
Hodinu pred predstavením už prekrásne foyer hučí slovenčinou a angličtinou. V zákulisí cítiť nadšenie i zdravú trému. Tá okamžite padá pri „vybehnutí“ na Šarišskú polku. Tanečníkov víta potlesk a výkriky od prvého taktu a z prvého balkóna visí obrovská slovenská zástava, ako na futbale. Keď sa po cimbalovom sóle Martina Budinského postavila celá Hammer Hall, zimomriavky na chrbte mali aj technici.
Presun z Melbourne do Sydney trvá celých 12 hodín, pretože v Austrálii každý rešpektuje maximálnu rýchlosť 100 km/h. Zraziť totiž klokana alebo wombata vo väčšej rýchlosti sa totiž neopláca.
Sydney je teplotou oveľa príjemnejšie. 25-28°C je pre Slovákov dobrých aj na kúpanie. Na Manly Beach - jednej z najslávnejších pláží sveta - traja chalani stratili reč, keď počuli slovenčinu. „Čože? Lúčničiarky stretneme pár metrov od baru, kde už 3 roky pracujem? Sú ešte lístky? Hneď si ideme kúpiť.“
Pred predstavením ešte pozvali Lúčnicu do najsledovanejšej austrálskej televízie – Channel 9. Karrie Ann, sympatická moderátorka, natáčala vlani svoj program o strednej Európe a lúčničiari sa jej predstavili priamo pod Michalskou bránou. Keď sa dozvedela, že Lúčnica bude v Austrálii, nemohla v jej programe „Morning with Karie Ann“ chýbať.
V najčítanejších denníkoch v Sydney a Melbourne vyšli články a rozhovory s fotografiou lúčničiarky Barbory Palovičovej, tohtoročnej 1. vicemiss Slovensko Universe, ktorá o týždeň odlieta na finále Miss Earth do filipínskej Manily. Reklama v televízii a rozhlase prilákala do divadla stovky Slovákov, Austrálčanov, ale aj miestnych Číňanov, ktorí počuli vo svojom národnom vysielaní o úspechu Lúčnice v Číne. Za tým všetkým stojí jeden milý a nadšený človek - Štefan Bučko, žijúci v Melbourne, ktorý už niekoľko rokov monitoruje pre slovenské médiá tenisový Australian Open a Hoppmanov pohár v Perthe. Tento rok vyhral konkurz na reportéra z MS v atletike v Tokiu pre najväčšie rádio SBS a okamžite dostal ponuku ísť na ME vo futbale v Rakúsku a OH v Pekingu. Tento nadšenec so svojou milou manželkou dokázal presvedčiť jednu z najlepších austrálskych agentúr, že Lúčnica je svetová špička a oplatí sa ju prezentovať. Šéf agentúry, Talian Aldo Lennard, po zhliadnutí programu okamžite prišiel s ponukou na ďalšie účinkovanie v budúcnosti.
State Theatre je po Sydney Opera House najrenomovanejšia scéna v jednom z najpríjemnejších miest sveta. Viac ako storočná budova uprostred mesta, kúsok od asi najkrajšieho obchodného domu na svete – Queen Victoria Building - dýcha históriou, krásou a úžasnou dekoratívnosťou interiéru. Priamo v zákulisí tohto divadla pripravil pre Lúčnicu večeru kuchár, ktorého si pri svojom účinkovaní v Austrálii objednáva Barbra Streisand alebo Rolling Stones. Pri jahňacích steakoch a čokoládovom dezerte bolo jasné prečo.
V „nabitom“ divadle pre 1800 divákov sedí aj veľvyslanec SR v Austrálii. S každým tancom a hudobným číslom nálada v sále graduje. Roger Kristiansen, tourmanager Lúčnice, ale aj takmer všetkých hviezd, prichádzajúcich do Austrálie, pozerá zboku dve hodiny na javisko a pri Sviatku na Zemplíne, alebo cimbalovom sóle len neveriacky krúti hlavou. Ocenenie od rockového tourmanagera teší obzvlášť. Neutíchajúci potlesk a výkriky nadšenia dávajú lúčničiarom aj po mesiaci silu na štyri prídavky. Niekoľkokrát znovuotvorená opona sa spustí naposledy a niekoľko odvážnych divákov príde ešte na javisko požiadať o fotografiu.
Lúčnica dokázala opäť priniesť kus Slovenska do tých najexotickejších miest sveta a presvedčiť znovu, že slovenský folklór v spracovaní prof. Štefana Nosáľa je svetová trieda. Je to najlepšia a asi aj najkomunikatívnejšia propagácia krajiny, na akú sa nezabúda. Mnohé iné krajiny nám ju závidia.
Lúčnica sa vrátila späť domov 15. októbra. Po krátkom oddychu uvedie 22. novembra svoj projekt „Lúčnica deťom“ v košickej Steel Aréne a zahrá ešte niekoľko predstavení na Slovensku.
Tí, ktorí by to chceli v Lúčnici skúsiť, majú šancu na konkurze do tanečného súboru a speváckej skupiny 22.10.2007 v sídle Lúčnice na Štúrovej 6 v Bratislave
Info/foto/rozhovory:
Katka Nagyová
02 / 5292 0068
managing@lucnica.sk
Súbor 30 tanečníkov, 8-členného orchestra Zlaté husle a personálu odohral 15 celovečerných predstavení na 14-tich rôznych scénach v 13-tich rôznych mestách štyroch štátov na dvoch svetadieloch. Precestoval takmer 50.000 kilometrov so 6 rôznymi leteckými spoločnosťami pri 11-tich preletoch a v diaľkových autobusoch.
Lúčnica začala svoje turné pred mesiacom v Hongkongu, kde sa jej predstavenia stretli s obrovským úspechom.
Turné pokračovalo sériou predstavení na Taiwane. Vedúci slovenskej misie v Taipei, pán Bratko, tu videl Lúčnicu už druhýkrát. Po predstavení prišiel umelcom pogratulovať do šatní. Vyzdvihol profesionalitu a spontánnosť, ktorá vyburcovala veľké, zaplnené divadlo uprostred Taipei. Plagáty Lúčnice bolo vidieť všade v uliciach mesta. Na tlačovej konferencii, ktorá bola spojená aj s krátkym 20-minútovým vystúpením, boli dve najväčšie televízne stanice, ktoré informáciu o Lúčnici a rozhovory zaradili do hlavného večerného spravodajstva. Titulné miesto v kultúrnych rubrikách s veľkými fotografiami patrilo Lúčnici na druhý deň v denníku China Post, vychádzajúcom v angličtine, ako aj v po čínsky písaných denníkoch.
V najviac európsky vyzerajúcom meste Hsinchu priviedol Jozef Krivák na predstavenie svoje dve čínske kamarátky. Študuje tu na univerzite stavebníctvo a architektúru – v čínštine! Jazdí na skútri ako väčšina Číňanov a na škole založil súbor slovenského folklóru. Univerzita zabezpečila ušitie kostýmov a s Číňanmi v slovenských krojoch vystupujú na Taiwane. Po jeden a pol roku, keď nepočul slovenské slovo, bolo predstavenie Lúčnice pre neho viac ako Vianoce.
Každodenná príprava iného divadla, svetiel, zvuku, scény, nástrojov, šatní, javiskové skúšky atd. trvá 6-8 hodín. K tomu treba prirátať presuny medzi mestami, hotelmi, preprava kostýmov v 20-tich leteckých boxoch, ktoré majú spolu jeden a pol tony. To všetko v 30°C teple a vlhku kladie najvyššie nároky na organizáciu, produkciu, ale hlavne disciplínu a kondíciu tanečníkov a muzikantov.
Šanghaj – 18-miliónové mesto - je skutočne výstavnou skriňou Číny. Hodinová cesta z moderného letiska pripomína jazdu botanickou záhradou. Výhľad na centrum mesta z 88. poschodia štvrtej najvyššej budovy sveta, na prehliadku architektúry najmodernejších mrakodrapov, televíznej veže, parkov a vysvietené lodné reštaurácie sa dá porovnať s panorámou New Yorku. Predstavenie v 300 km vzdialenom „menšom“ 4-miliónovom meste Ningbo je zážitok z trochu inej Číny. Cez predstavenie je tu úplne bežné jesť, piť, rozprávať sa alebo telefonovať. Väčšinu divákov však predsa len zaujal program na javisku viac, čo prejavili záverečným potleskom.
Majestic Theatre v Šanghaji je krásne divadlo uprostred mesta. Martina Linderová pracuje už mnoho rokov pre PR agentúry po celom svete a tak videla Lúčnicu po prvýkrát na javisku až v Shanghaji. Jej britský priateľ Steve prišiel na predstavenie z povinnosti, ale po jeho skončení v írskom pube plnom Európanov aj Číňanov rozprával, aké sú slovenské dievčatá krásne.
Cesta do Austrálie trvala kvôli 8-hodinovému čakaniu v Tokiu takmer 35 hodín. Unavených lúčničiarov privítalo Melbourne slnečným počasím, ale o 20 stupňov chladnejším čerstvým vzduchom. 15°C je bežná austrálska jar. Napriek vyčerpaniu neodmietol súbor pozvanie na „tancovačku“ v klube dolnozemských Slovákov, kde na stene visí obraz Ľudovíta Štúra pod Južným krížom a vyšívané klinovníky všetkých slovenských dedín vo Vojvodine. Honorárny konzul SR pán Markuš privítal osobne súbor a nazval ho „lúčom Slovenska vo svete“. Krajanov zaujímalo všetko, a tak sa musel každý člen súboru osobne predstaviť. Z polhodinovej zdvorilostnej návštevy sa vyvinula vynikajúca zábava až do polnoci. Hrala miestna „svadobná“ kapela a Zlaté husle, tancovali a spievali všetci. Malým šokom bol krátky rozhovor s pani Lindou z hlavného mesta Canberra, ktorý trval 1,5 hodiny. Pani Linda pôsobila 2 roky ako lektorka City University na Slovensku a momentálne si robí na univerzite v Canberre doktorát – o Lúčnici. Vedela o všetkých detailoch Lúčnice a pýtala sa otázky, ktoré sa asi neučia ani na VŠMU. Po predstaveniach v Austrálii robila s anketármi prieskum medzi divákmi a my teraz netrpezlivo čakáme na jej výsledky, ako aj na jej doktorandskú prácu.
Art Centre v Melbourne leží uprostred mesta, neďaleko najväčšieho kasína na južnej pologuli – Crown. Väčšia z jej dvoch sál – Her Majesty Theater – Hammer Hall – je prvou scénou Austrálie. Technická a akustická výbava divadla patrí medzi možno 10 najlepších na svete a svetelnú aparatúru ma rovnakú, ako používa Pink Floyd. Ochotný personál vám splní každé želanie a nič tu nie je nemožné. Pri prvom vstupe na javisko všetci onemejú od úžasu, ktorý postupne prejde do nadšenia – každý chce podať ten najlepší výkon. Toto sa dá asi porovnať iba s Royal Opera House – Covent Garden v Londýne, kde Lúčnica vystúpila pred 4 rokmi, ako jediné folklórne teleso v jej histórii.
Hodinu pred predstavením už prekrásne foyer hučí slovenčinou a angličtinou. V zákulisí cítiť nadšenie i zdravú trému. Tá okamžite padá pri „vybehnutí“ na Šarišskú polku. Tanečníkov víta potlesk a výkriky od prvého taktu a z prvého balkóna visí obrovská slovenská zástava, ako na futbale. Keď sa po cimbalovom sóle Martina Budinského postavila celá Hammer Hall, zimomriavky na chrbte mali aj technici.
Presun z Melbourne do Sydney trvá celých 12 hodín, pretože v Austrálii každý rešpektuje maximálnu rýchlosť 100 km/h. Zraziť totiž klokana alebo wombata vo väčšej rýchlosti sa totiž neopláca.
Sydney je teplotou oveľa príjemnejšie. 25-28°C je pre Slovákov dobrých aj na kúpanie. Na Manly Beach - jednej z najslávnejších pláží sveta - traja chalani stratili reč, keď počuli slovenčinu. „Čože? Lúčničiarky stretneme pár metrov od baru, kde už 3 roky pracujem? Sú ešte lístky? Hneď si ideme kúpiť.“
Pred predstavením ešte pozvali Lúčnicu do najsledovanejšej austrálskej televízie – Channel 9. Karrie Ann, sympatická moderátorka, natáčala vlani svoj program o strednej Európe a lúčničiari sa jej predstavili priamo pod Michalskou bránou. Keď sa dozvedela, že Lúčnica bude v Austrálii, nemohla v jej programe „Morning with Karie Ann“ chýbať.
V najčítanejších denníkoch v Sydney a Melbourne vyšli články a rozhovory s fotografiou lúčničiarky Barbory Palovičovej, tohtoročnej 1. vicemiss Slovensko Universe, ktorá o týždeň odlieta na finále Miss Earth do filipínskej Manily. Reklama v televízii a rozhlase prilákala do divadla stovky Slovákov, Austrálčanov, ale aj miestnych Číňanov, ktorí počuli vo svojom národnom vysielaní o úspechu Lúčnice v Číne. Za tým všetkým stojí jeden milý a nadšený človek - Štefan Bučko, žijúci v Melbourne, ktorý už niekoľko rokov monitoruje pre slovenské médiá tenisový Australian Open a Hoppmanov pohár v Perthe. Tento rok vyhral konkurz na reportéra z MS v atletike v Tokiu pre najväčšie rádio SBS a okamžite dostal ponuku ísť na ME vo futbale v Rakúsku a OH v Pekingu. Tento nadšenec so svojou milou manželkou dokázal presvedčiť jednu z najlepších austrálskych agentúr, že Lúčnica je svetová špička a oplatí sa ju prezentovať. Šéf agentúry, Talian Aldo Lennard, po zhliadnutí programu okamžite prišiel s ponukou na ďalšie účinkovanie v budúcnosti.
State Theatre je po Sydney Opera House najrenomovanejšia scéna v jednom z najpríjemnejších miest sveta. Viac ako storočná budova uprostred mesta, kúsok od asi najkrajšieho obchodného domu na svete – Queen Victoria Building - dýcha históriou, krásou a úžasnou dekoratívnosťou interiéru. Priamo v zákulisí tohto divadla pripravil pre Lúčnicu večeru kuchár, ktorého si pri svojom účinkovaní v Austrálii objednáva Barbra Streisand alebo Rolling Stones. Pri jahňacích steakoch a čokoládovom dezerte bolo jasné prečo.
V „nabitom“ divadle pre 1800 divákov sedí aj veľvyslanec SR v Austrálii. S každým tancom a hudobným číslom nálada v sále graduje. Roger Kristiansen, tourmanager Lúčnice, ale aj takmer všetkých hviezd, prichádzajúcich do Austrálie, pozerá zboku dve hodiny na javisko a pri Sviatku na Zemplíne, alebo cimbalovom sóle len neveriacky krúti hlavou. Ocenenie od rockového tourmanagera teší obzvlášť. Neutíchajúci potlesk a výkriky nadšenia dávajú lúčničiarom aj po mesiaci silu na štyri prídavky. Niekoľkokrát znovuotvorená opona sa spustí naposledy a niekoľko odvážnych divákov príde ešte na javisko požiadať o fotografiu.
Lúčnica dokázala opäť priniesť kus Slovenska do tých najexotickejších miest sveta a presvedčiť znovu, že slovenský folklór v spracovaní prof. Štefana Nosáľa je svetová trieda. Je to najlepšia a asi aj najkomunikatívnejšia propagácia krajiny, na akú sa nezabúda. Mnohé iné krajiny nám ju závidia.
Lúčnica sa vrátila späť domov 15. októbra. Po krátkom oddychu uvedie 22. novembra svoj projekt „Lúčnica deťom“ v košickej Steel Aréne a zahrá ešte niekoľko predstavení na Slovensku.
Tí, ktorí by to chceli v Lúčnici skúsiť, majú šancu na konkurze do tanečného súboru a speváckej skupiny 22.10.2007 v sídle Lúčnice na Štúrovej 6 v Bratislave
Info/foto/rozhovory:
Katka Nagyová
02 / 5292 0068
managing@lucnica.sk