Ervin Schönhauser pred vagónom, ktorý ho ako päťročného odvážal do koncentračného tábora v Terezíne.
BRATISLAVA - Krutých šesť dní a nocí! Hlad, smäd, hrkotajúci vozeň a cesta do neznáma. Doteraz si na tieto hrozné chvíle z konca druhej svetovej vojny olestivo spomína Ervin Schönhauser (67). Napriek tomu našiel v sebe dosť síl a zúčastnil sa na otvorení putovnej výstavy Vagón, venovanej obetiam holokaustu.
Autentické vozne sú pristavené
pri Hlavnej stanici. Rodený
Topoľčanec Ervin
Schönhauser mal v roku
1945 len päť rokov. „Vojaci
nás v noci odvliekli z námestia
v Seredi. Vôkol nás
svietili reflektory, všade
okolo bolo počuť štekot
psov a výstrely. Natlačili
nás do vozňov, kde sme
mali len dve vedrá. V jednom
bola voda a do druhého
sme vykonávali základné
ľudské potreby,“ spomína
Ervin Schönhauser.
Cesta najsmutnejšieho vlaku na svete pokračovala do koncentračného tábora v Terezíne. „Dnes sa mi ani veriť nechce, že moja matka, otec, brat a ja sme vôbec prežili takúto mučenícku cestu,“ dodal dôchodca. Výstava na Hlavnej stanici v Bratislave potrvá do 13. júla, potom vagóny premiestnia na ďalšie železničné stanice na Slovensku.
Cesta najsmutnejšieho vlaku na svete pokračovala do koncentračného tábora v Terezíne. „Dnes sa mi ani veriť nechce, že moja matka, otec, brat a ja sme vôbec prežili takúto mučenícku cestu,“ dodal dôchodca. Výstava na Hlavnej stanici v Bratislave potrvá do 13. júla, potom vagóny premiestnia na ďalšie železničné stanice na Slovensku.