„Slovensko je pekný štát, veľa zaujímavých ľudí a žiadne podmienky na to, aby niekto zo zahraničia rozbehol výrobnú fabriku“
Rozhovor s pánom Arthurom Gevorkyanom, Arménčan, vyštudovaný letecký inžinier a odborník na vývoj lietadiel. V roku 1996 prišiel na Slovensko a úspešne rozbehol spoločnosť zameranú na využitie práškovej metalurgie – technológie, ktorá umožňuje vyrábať presné súčiastky zložitého tvaru lacnejšie ako bežné technológie.
Ste veľmi flexibilný a otvorený novým riešeniam, nebojíte sa vyhovieť požiadavkám svojich klientov, myslíte si, že to je vaša najväčšia konkurenčná výhoda?
Určite áno a počas stretnutí a prvých jednaní väčšinou s technickými pracovníkmi potenciálneho zákazníka vidím ako sa im zlepšuje nálada, keď dostávajú pozitívne odpovede, že výrobok sa u nás dá vyrobiť. Alebo že predpokladáme, že pôjdeme takou a takou cestou. K tomu, ak dokážeme vyvolať pozitívnu reakciu u obchodných manažérov ohľadom podmienok dodania, cien a pod., dostaneme nové zákazky. Podstatná je ochota vyjsť zákazníkovi v ústrety a on to bude cítiť.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Slovensko?
Veľmi dobrá geografická poloha a keď som cestoval aj po okolitých štátoch, tak sa mi páčil na Slovensku pokoj, čistota, primeranosť ceny a poskytnutého servisu, krásne hory. Neľutujem, aj teraz by som vybral Slovensko.
Aké boli vaše začiatky na Slovensku v podnikaní?
Jaj - jaj :) To by som mohol veľmi dlho rozprávať. Z negatív by som povedal, že to hlavné je veľká byrokracia. Nenormálne veľká! Nemali sme peniaze, ani priestory, stroje a hlavne sme nemali odborníkov. Tých posledných vychovávame postupne sami dodnes, s peniazmi je lepšie iba to, že sa dajú o niečo ľahšie požičať v banke. Hlavný problém bolo prežiť. A nejednalo sa o budovanie firmy alebo plnenie nejakého skvelého biznis plánu, jednalo sa len o prežitie a nájsť odpoveď na otázku z čoho budeme žiť budúci týždeň. Táto skúsenosť neskôr pomohla na prežitie krízy, ale vlastným deťom by som tieto zážitky neprial. Ostali aj dobré zvyky, ako ráno a večer studená sprcha, bez toho sa ani nezobudím ani nezaspím, robiť 30-40 hodín v kuse, objednávať s manželkou iba jedno jedlo pre dvoch, alebo v pokoji prespať Silvester. Ten som nezažil už veľa rokov.
Možno to bolo špecifikum nášho biznisu, že sme šli do niečoho, kde boli potrebné veľké investície do kvality, technológií. Pred pol hodinkou nás navštívil riaditeľ firmy, čo od začiatku nám dodáva stroje na kontrolu kvality a vývoj a presne povedal, že sme to vždy robili opačne ako bežné strojárske firmy. Oni investujú najskôr do kapacít a v poslednom kroku do kvality. U nás to vždy bolo opačne.
Čo si myslíte o podnikaní na Slovensku, ako sa vám podniká ako cudzincovi?
Zle! Pekný štát , veľa zaujímavých ľudí a žiadne podmienky na to, aby niekto zo zahraničia rozbehol výrobnú fabriku. Myslím tým normálne rodinné podniky ako v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, nie prípady ako Samsung a pod. Ja som mal iba samé problémy, pretože pobyt na území SR môžete vybaviť iba na jeden rok a potom hľadajte banku, čo vám dá nejaký úver, keď nie je vôbec isté, či v tomto štáte zostanete o rok. Nemôžete sem doviezť odborníkov zo svojej brandže (akurát vybavujem pobyt pre dvoch inžinierov z Ukrajiny), ale popritom je kvantum načierno pracujúcich stavbárov a ľudí pre jednoduchú manuálnu prácu. Vážim si každú prácu, ale štát by mal aspoň trošku zjednodušiť podmienky pre umiestnenie špičkových odborníkov na svojom území. Stačilo by sa pozrieť ako to robí Čína, keď chce získať odborníkov.
Aké máte plány do budúcnosti?
Je to veľmi pekná otázka! Naša budúcnosť je jednoznačne spojená s budúcnosťou firmy. Chcem vidieť firmu stabilnú, kde bez zbytočného stresu pracuje optimálny počet odborníkov. Chcem, aby firma vyrábala zložité produkty, aby sa naši inžinieri necítili ako druhotriedna, lacná pracovná sila. Veľkosťou by som si firmu predstavoval 3-5 krát väčšiu ako dnes, takže obratom cca 50 - 70 mil €, generujúcu zisk, väčšinu ktorého by som investoval na nové odvetvia a zaujímavé technológie. Veľmi dôležitým bodom by bolo získať nezávislosť od bánk. Chcem s nimi spolupracovať, ale rád by som mal viac možností vybrať aj spôsob financovania aj banku. Na to všetko teraz potrebujem delegovať veľký objem operatívnej práce, ktorú bohužiaľ stále s manželkou vykonávame. Dúfam, že nájdeme správnych ľudí a budeme sa môcť venovať tomu, čo nás najviac baví. Cestovať za novými projektmi, nápadmi, spoznávať ľudí a svet.
Keby ste ešte nepodnikali, začali by ste aj v roku 2012?
Jednoznačne áno, áno, áno.
Pána Gevorkyana si môžete vypočuť prednášať na tému: Ako prežiť krízu a využiť ju vo svoj prospech“ na konferencii Management Live 2012.
