VYŠNÉ HÁGY - Vo Vyšných Hágoch zomrel 9. decembra po krátkej chorobe vo veku 78 rokov slovenský maliar, grafik, portrétista, ilustrátor a karikaturista, dlhoročný redaktor humoristicko-satirického časopisu Roháč Milan Vavro. Pohreb zosnulého bude v piatok 16. decembra o 11.00 h v bratislavskom krematóriu.
Milan Vavro sa narodil 21. septembra 1933 v Bratislave. V rokoch 1950–1954 študoval na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u profesora Teodora Lugsa, v rokoch 1982-1985 absolvoval nadstavbové štúdium na bratislavskej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK). Svoju výtvarnú dráhu odštartoval v roku 1949 ako karikaturista, keď začal v časopise Roháč uverejňovať svoje práce. Veľmi skoro sa však venoval aj iným oblastiam tvorby, najmä animovanému filmu, plagátu a voľnej maľbe. Tridsaťštyri rokov bol vedúcim výtvarného oddelenia Roháča, kreslil doň 41 rokov.
Po roku 1989 sa venoval prevažne politickej karikatúre na stránkach denníka Slovenská republika a Nový deň, týždenníka Extra, mesačníka Extra plus a ďalších periodík. V 90. rokoch 20. storočia krátko pôsobil ako kreatívny riaditeľ štúdia animovanej tvorby v Luxembursku.
Výtvarník je autorom krátkometrážnych animovaných filmov pre deti (Valibuk, Ceruzkine príbehy a iné). V ostatných vyše dvoch desaťročiach sa najviac sústreďoval na komornú maliarsku tvorbu, v ktorej využíval spontánnu kresliarsku pohotovosť, ale dôraz kládol i na maliarske kvality a na využitie možností, ktoré mu ponúkal nitrolak a príbuzné avantgardné techniky.
Na svojom konte má asi 340 domácich a medzinárodných výstav, za tvorbu v oblasti karikatúry, voľnej tvorby, animovaného filmu a úžitkovej grafiky bol mnohokrát ocenený u nás i v zahraničí. V roku 1967 získal 1. cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov za najlepší plagát roka, v roku 1974 mu v Argentíne udelili Cenu Grand Prix za plagát, v roku 1983 dostal v ruskej metropole Moskva Zlatú medailu za karikatúru, v roku 1984 mu udelili Čestné uznanie ZNZ Bratislava, o rok neskôr bol v Novom Meste nad Váhom ocenený Zlatým ostňom za karikatúru, o ďalší rok sa stal majiteľom Ceny Grand Prix za karikatúru, ktorú si prevzal v bývalej Juhoslávii.
V roku 1988 dostal Cenu ministra kultúry SSR, Čestné uznanie za karikatúru ZNZ Praha a Plaketu za karikatúru v Brazílii. V roku 1989 získal v Juhoslávii ďalšiu Cenu Grand Prix a Cenu Júliusa Fučíka za karikatúru ZNZ Praha. V roku 1992 ho v Turecku odmenili Cenou Ankara, v roku 1998 bol ocenený Poctou ministra kultúry. V posledných rokoch žil vo Viničnom pri Bratislave, kde mal aj ateliér.
