Nora Mojsejová: „Peniaze ma vždy zaujímali, vždy som si ich vedela zarobiť a následne si ich aj užiť. Mám možno viac peňazí ako priemerní občania našej republiky, ale nie som najbohatšia.“
Celé Slovensko je zvedavé, ako prišla známa Košičanka k majetku. Odpoveď sme našli v jej knihe Nora Mojsejová, ktorá v súčasnosti patrí k najpredávanejším na Slovensku.
Od brigády k podnikaniu
Ako si teda zarobiť štyri a pol milióna ročne? Tvrdou a poctivou prácou, odkazuje Nora Mojsejová. Prvé peniaze si zarobila na brigádach. „Pre mňa neboli zaujímavé nečinné prázdniny. Zabitý čas,“ stroho komentuje svoje začiatky. Peniaze minula na oblečenie: „Dokonale som si po prázdninách vychutnala pocit, že si môžem v tuzexe kúpiť rifle, pulóver, vetrovku.“
Po strednej škole nastúpila do prvého zamestnania – výpočtového strediska. Tri roky pred revolúciou prešla do banky a v roku 1990 začala podnikať. „Hľadala som si prvých klientov napríklad medzi taxikármi. Nemali ekonomické znalosti, tak som im doslova vychodila papiere po úradoch, poradila. Za mesiac som zarobila 10- až 15-tisíc čistého.“ Prvý vážny klient jej platil 5 000 mesačne. Finančné služby Nory Mojsejovej odporúčal ďalším a tak si postupne vybudovala firmu, ktorá sa orientuje na účtovníctvo a poradenstvo. K taxikárom pribudli futbalisti, podnikatelia. Zarábali viac a viac aj platili...
Štyri a pol milióna ročne
Za minulý rok Nora Mojsejová zdaňovala štyri a pol milióna korún. Pracuje na živnosť, lebo má pocit, že ako fyzická osoba je dôveryhodnejšia. Vypracováva finančné analýzy, pracuje na europrojektoch, zastupuje klientov na daňovom úrade... Priznáva, že každá konzultačná hodina stojí klienta tri tisícky. Vypracovanie europrojektu stojí, ako píše, tristotisíc korún. Trvá však mesiac a podieľa sa na ňom osem ľudí. „Viem, že som tŕňom v oku, ale zarábam čistým spôsobom. Neprajníci sú najmä tí, ktorí sa o seba nevedia postarať a vinu hádžu na štát.“
Na čo míňa?
„Aj doma máme presné účtovníctvo a máme prehľad o každej stokorunáčke, ktorú minieme. Ráno presne vieme, koľko máme peňazí, večer ich prerátame a rozdiel, ktorý sme minuli, nám musí na chlp sedieť,“ hovorí. Na väčšie nákupy Mojsejovci chodia každé dva týždne. Zhruba raz za tri mesiace sa vyberú na nákup oblečenia: „Je to v mojom prípade určite závislosť. Pred nákupom si stanovíme hranicu, ktorú neprekročíme, a to aj dodržíme. Tá hranica je zhruba rovnaká – päťstotisíc.“
Keď nastúpila do prvého zamestnania, uzavrela s rodičmi dohodu: Ak celú výplatu utratí na oblečenie, budú ju živiť. Stalo sa. A mama jej robila desiatu do roboty, aby nezomrela od hladu. Drahé oblečenie, zariadenie domu – to sú veci, do ktorých Nora rada investuje.
