Robo Mikla: Dúfam, že horšie už nebude

Dá sa povedať, že momentálne prežívate najšťastnejšie obdobie v živote?

Ťažko to takto zhodnotiť, ale dúfam, že horšie už nebude. Nehovoril by som o šťastí, lebo zatiaľ nemám dosť času vychutnať si ho. Zažívam veľa zmien, mnoho vecí musím pochopiť. Práve som sa bavil s Kamilom Peterajom, preberali sme veci týkajúce sa sponzoringu, koncertovania a po polhodine som ostal sedieť s hlavou v rukách. Myslím, že práve toto nie je obraz absolútneho šťastia. Ale je to rozhodne kladné.

Zrejme ešte od toho všetkého nemáte odstup.

Presne tak. Ak mi otázku o šťastí položíte na jeseň, keď budem mať určitý stály príjem, stálu prácu, veci budú fungovať, tak sa budem môcť zamýšľať nad tým, či som šťastný, že som to všetko urobil.

Kedy u vás nastal určitý bod zlomu, od ktorého ste sa začali mať lepšie?

V momente, keď som postúpil do finálovej jedenástky SuperStar.

Moment, ja som myslel, že ešte počas SuperStar to bolo stále zlé, veď ste súťaž po dlhšej kríze dobrovoľne-nedobrovoľne opustili.

Nie. Bod zlomu, keď som si uvedomil, že už bude len dobre, nastal po spomínanom postupe medzi desiatich najlepších. Vedel som, že si dokážem urobiť reklamu aj robotu. Preto ma nasralo, keď mi niekto povedal, že neviem spievať. Vytočilo ma to práve preto, že viem, že niečo viem. I keď možno nie na sto percent a musím sa čosi doučiť.

Aká je momentálne vaša životospráva?

Dobrá, lepšia ako donedávna. Súťaž ma dosť vyšťavila, nechcem povedať, že vtedy bola moja životospráva zlá, ale nebola presná. No a dovtedy som nemal životosprávu žiadnu, prežíval som smutné, krízové obdobie. Robota ma bavila, ale stále som cítil, že by som chcel a mohol robiť niečo iné. Momentálne ku všetkému pristupujem rozumne. Isté veci som upravil, iné som vysadil, niečo robím nežnejšie - ak sa bavíme o zábave a pití.

Médiá vás viackrát označili za alkoholika. Súhlasíte?

Skôr by som povedal nadmerne pijúci, lebo alkoholizmus je podľa mňa choroba, keď si telo na niečo zvykne a pýta si to. Alkoholikom sa človek stáva v momente, keď pije a povie si, že nie je alkoholik. Cítim, že mi chutí, rád si dám, ale už mám za sebou viac období, keď som bol triezvy. Mám chvíľky, keď sa dávam dole a úžasne sa na tom bavím, a potom sa jedného dňa ráno zobudím a poviem si: Nechce sa mi. Ležím na posteli a ďalších päť-šesť dní nevypijem nič. Posúdiť, či som alkoholik, by mali odborníci. Možno jeden by mi povedal: Áno, Robo, je zjavné, že máš problém s alkoholom. Iný by povedal: Tvoj alkoholizmus je už len dôsledkom toho, čo sa v tebe deje a nie je to príčina.

Vašou veľkou oporou je priateľka Majka. Nakoľko je jej zásluhou, že je váš život lepší?

Dosť veľkú zásluhu má už len v tom, že je. Je mi s ňou veľmi dobre, všetko funguje. Keby som bol sám, bolo by to asi zlé, viac by som sa topil v smútku a chaose. Pri Majke mám pohodu, no je pravda - a to som jej povedal - že keby to nebola ona, tak by to bol niekto iný. Niekoho by som splašil. Asi by som si netrúfol žiť sám v Bratislave, nemať nikoho. Ale aby som sa dostal k otázke, jej zásluha je to asi tak zo 70 percent, zvyšok sú ostatné okolnosti. Práve včera som jej vravel, aké dôležité je, že ma berie takého, aký som. Tým pádom necítim tlak.

Takže nejde o to, že vás prerába.

Presne tak, ide o to, že ona je. Už na začiatku vedela, že prerábať ma nemá význam. Ono sa to prerába samo.

Ako Majka znáša medializáciu?

Úplne v pohode. Trošku sú občas problémy s jej mamičkou. Ona je taký typ, že sa na veci pozerá s problémom. Dosť ju rozrušilo, keď v novinách vyšiel článok o našej svadbe - zobrala to tak, že sa budeme brať v Žiari nad Hronom a im o tom nič nepovieme. Toto ju trochu stresuje.

Takže svadba je na spadnutie?

Ja som predovšetkým ani raz nehovoril o svadbe. To je príliš ostrý krok. Povedal som si, že keď sa mi podarí zarobiť prvý melónik a budem mať vlastný byt, až potom budem uvažovať nad svadbou a dieťaťom. Chcel som zásnuby práve preto, aká Majka je, čo pre mňa znamená. Plánoval som jej doniesť prsteň zo SuperTour, ale dostali sme iba zálohu a peniaze prišli až týždeň na to. Navyše, Majka je typ, ktorý nemá rád prekvapenia a bál som sa, aby to nepochopila tak, že si ju chcem hneď brať. Dodnes ten prsteň nemám.

Niektorí tvrdia, že sa s médiami len tak hráte a celkom si to užívate. Občas im niečo podhodíte, a potom sa na tom bavíte.

Celý život je divadlo a treba to tak brať. Sú veci, ku ktorým sa treba postaviť vážne a sú také, ktoré môžu byť obrátené na žart. Ja som starý divadelník, mám za sebou dvanásť rokov na javisku. Áno, možno manipulujem s médiami, ale patrí to k tomu. Keď je sranda, nech je sranda!

Žili ste už v minulosti s nejakou ženou v spoločnej domácnosti?

Okrem mamy nie. Mal som už sám byt, priateľka chodila za mnou, ale nebývali sme spolu. Ani sa to nedalo, ani som to nechcel. Vtedy som túžil po voľnosti, zamknúť sa, prípadne si tam niekoho doviesť. Teraz takú potrebu nepociťujem.

A požiadali ste už v minulosti niekoho o ruku?

Áno, v tábore pred dvoma rokmi. Bolo to romantické, pozdravujem Maťku z Bratislavy. Mám to dokonca aj nahraté na kazete. Decká, ktoré sme mali na starosti, vtedy mali akože "sobáš" a ja som spravil také prekvapenie, že som natrhal kvety a keď boli všetci pred oltárom, tak kňaz, ktorý všetkých "sobášil", povedal: No a ešte nám tu ktosi chýba. Vtedy som ju požiadal o ruku a namiesto prsteňa som jej dal náhrdelník. Zobrali sme sa a ešte mesiac po tom - v ďalšom tábore, kde nás nepoznali - sme ľudí úplne oblbli, že sme manželia.

Ako sa momentálne staráte o hlas, ktorý si počas SuperStar i následného SuperTour riadne vytrpel?

Nijako. Nikdy som to nerobil. Keď som cítil, že mi odchádza a bolí ma hrdlo, tak nastúpili antibiotiká. Po SuperTour som si ale prvýkrát poctivo odležal angínu a vybral som aj celé antibiotiká. Inak mi stačí hlasový pokoj a hlas sa vždy vráti. Fonologička mi povedala, že mám tak stavané hlasivky, že keby mali byť biceps, tak sa ani nevojdú na ruku. Sú pevné a otužené, ale aj poškodené.

Momentálne väčšinu energie venujete príprave debutového albumu. Ako to zatiaľ vyzerá?

Na papieri mám už asi tridsať skladieb a tri albumy, ktoré chcem spraviť. Určite tam bude klasický rock - Projekt náhoda chcem celý nahrať do nového zvuku. Neviem, nakoľko to bude predajné, lebo je to to isté ako album, ktorý som už mal na internete. Potom by som chcel album čisto pre deti - s diskofilnejším zvukom. A rád by som vydal ešte tretiu vec - unplugged gitarovky, kde by boli všetky tie prasacinky predajné nad osemnásť rokov. Všetko budem robiť v réžii Henryho Tótha. Zvažujeme, či to vydáme naraz, alebo postupne.

Mnohí sa domnievali, že v šoubiznise nemáte šancu, lebo nikto sa s vami neodváži spolupracovať.

Nikomu som sa nedivil a ani sa nedivím. Je pravda, že s človekom, ktorý si rád uhne a nikdy neviete, čo od neho môžete čakať, sa robí ťažšie. Myslím si však, že sa našli tí správni ľudia, ktorí pochopili, že práve v tom môže byť zábava. Na SuperTour som sa snažil dokázať práve to, že viem robiť blbosti, ale viem spraviť aj robotu. Preto je teraz o mňa taký záujem. Všetci čakali, ako na štvrtom koncerte odpadnem.

S ktorým z finalistov SuperStar udržiavate úprimné kontakty?

S Mirom, Zdenkou a Maťou.

Vraj sa pripravuje váš životopis.

Je to pravda. Som ale trošku opatrný, neviem, ako to dopadne. Za posledných šesť mesiacov som zažil toľko vecí, že neviem, či si na všetko spomeniem. Istý čas som si písal denník, takže nazriem aj doň. V mojom živote sa nájde obrovské množstvo pikošiek. Asi to bude poriadne hrubá kniha.

Aký by mohol byť predslov?

Chcem, aby ľudia pochopili, ako sa pozerám na svet, ako chápem plusy a mínusy v živote. Do predslovu by som možno nakreslil iba jednu veľkú guľu, lebo práve taký je život. Neexistuje doľava a doprava, zlé a dobré, všetko je to komplex informácií, ktoré musia životom prebehnúť, aby sa niečo vyformovalo.