BRATISLAVA - "Vždy som chcela byť ako herečka čo najlepšia. Lebo iba tak má predsa zmysel niečo robiť, do niečoho vkladať námahu,“ vyjadrila sa o sebe v jednom z rozhovorov Zdena Studenková a dodala, že preto ju ani priemer nikdy nelákal. A je nepochybné, že svojím životom i prácou to už dávno dokázala.
Populárna slovenská herečka, sa narodila 19. mája 1954 v Bratislave. Keď mala deväť, otca jej zatvorili za členstvo v nacistickej jednotke Edelweiss. Hoci tam nenarukoval dobrovoľne a ani sa nezúčastňoval na vojenských akciách. Niekoľko rokov preto zostala sama s mamou. Finančne na tom neboli dobre a musela sa vyrovnávať aj s posmechom niektorých spolužiakov, že má otca v "base".
Riaditeľka školy jej navyše preto odmietla dať odporúčanie na ďalšie štúdium a vyhlásila nech radšej ide pracovať do výroby. Iba vďaka protekcii získala jej mama prísľub, že keď dcéra urobí na Strednej škole umeleckého priemyslu (SŠUP) talentové skúšky, kádrový posudok nebude brať prijímacia komisia do úvahy.
Podarilo sa jej to a v rokoch 1969 - 1973 tu absolvovala odbor fotografia. Ďalej chcela študovať dejiny umenia, ale práve vtedy sa na Univerzite Komenského prvý ročník tohto odboru neotváral. Keďže si ju ešte na SŠUP náhodou vybral režisér Ivan Húščava do krátkometrážneho filmu Andrej Sládkovič - básnik mladosti (1972), povedala si, že skúsi herectvo na VŠMU. Aj keď nemala nijaké iné praktické skúsenosti a takmer vôbec nechodila do divadla, prijali ju hneď na prvý raz.
Talent Zdeny Studenkovej bol dokonca natoľko zrejmý, že hneď po skončení školy získala angažmán na bratislavskej Novej scéne (1977) a už po prvej sezóne prešla do činohry SND. Jej členkou je do súčasnosti - až na dve prerušenia. V rokoch 1994 - 1996 pôsobila znovu na Novej scéne a v rokoch 1999 - 2005 bola v slobodnom povolaní. V divadle začínala Zdena Studenková ako predstaviteľka lyrických hrdiniek, ale od začiatku bol v jej postavách prítomný výrazný dramatický náboj, ktorý ju postupne priviedol k úlohám žien energicky zápasiacich o svoje šťastie a schopných znášať i tragické okamihy života.
Už čoskoro sa v SND stala jednou z najobsadzovanejších a najuznávanejších herečiek a vytvorila tu mnoho veľkých postáv z domácej i svetovej dramatickej literatúry (Pozor na anjelov, Leocadia, Tartuffe, Lakomec, Peer Gynt, Nedeľa pre bolesť ako stvorená, Holuby a Šulek, Besy, Meštiaci, Tri sestry, Výnosné miesto, Pravda Svätoplukova, Lov na kačice, Slečna Júlia, Komik, Ženba, Divadelná komédia, Veselé paničky z Windsoru). V súčasnosti ju tu môžu diváci a diváčky vidieť v inscenáciách Chrobák v hlave, Fetišistky, Večera, Hamlet a Ideálny manžel.
Svoj spevácky talent zúročila Zdena Studenková v muzikáloch (Nová scéna: Pokrvní bratia, Sugar, Donaha!, pražské divadlo Kalich: Hamlet, Divadlo A. Bagara v Nitre: Báthoryčka) a vystupuje aj v Divadle L+S (Barmanky, Čo zostalo z lásky) a v divadle Aréna (Komunizmus). Ako filmová herečka sa Zdena Studenková objavovala spočiatku najmä v českých snímkach. Po prvý raz to bolo v roku 1974 v jednom z príbehov kriminálneho filmu Motiv pro vraždu.
Veľkú popularitu jej priniesla hlavná hrdinka rozprávky Panna a netvor (1978) - aj keď ale sama vždy tvrdila, že ju kvôli pasivite, s ktorou na všetko reaguje, nehrala rada. Ďalšie filmy jej však už ponúkli herecky zaujímavejšie postavy: S tebou mě baví svět (1982), Anděl s ďáblem v těle (1983) a pokračovanie Anděl svádí ďábla (1988), Putování Jana Amose (1983).
Postupne si ju začali všímať tiež slovenskí filmári: O sláve a tráve, Kára plná bolesti (1985), Kohút nezaspieva (1986), Južná pošta (1987), Súkromné životy (1990), Všetko čo mám rád (1992), Zostane to medzi nami (2003), Konečná stanica (2004). V tomto roku príde do kín slovenský film Ženy môjho muža, kde hrá hlavnú ženskú úlohu.
Najviac hereckých príležitostí jej ale dala televízia, kde vytvorila množstvo výrazných postáv. 1975: Kean, 1977: Smrť malomeštiaka, 1978: Zbožňovaná, 1979: Eugen Onegin, 1980: Najatý klaun, 1981: Syn človeka, 1982: Clavijo, 1983: Cesta životom, 1984: Staviteľ Solness, 1985: Mlynárka z Arcosu, 1986: Tiene v raji, 1987: Predohra, 1988: Slečna Júlia, 1989: Jánošíkov dar, 1990: Puto najsilnejšie, 1991: Safari za kuchyňou, 1992: Detektív Martin Tomsa, 1993: Pustatina lásky, 1994: Dvaja muži pod posteľou, 1997: Duchovia, 1998: Milenec lady Chatterleyové, 2003: Hodina tance a lásky, 2004: Rodinná pouta, 2005: Medzi nami, 2007: Ordinácia v ružovej záhrade, 2008: Soukromé pasti.
V televízii sa Zdena Studenková venuje tiež moderovaniu (cyklus Trik-Trač ) a veľkú popularitu si získala v zábavnej relácii Inkognito. Dlhodobo sa venuje i práci pre rozhlas a pôsobí v dabingu. V roku 1995 naspievala album Dotyky. Je autorkou kníh Recepty so štipkou hereckého korenia (2004) a Nové recepty so štipkou hereckého korenia (2006). Spisovateľ Ján Štrasser s ňou pripravil knihu rozhovorov Som herečka (2006).
Zdena Studenková bola vydatá za fotografa Ivana Kostroňa, jej druhým manželom sa stal režisér Stanislav Párnický, s ktorým má dcéru Simonu. V súčasnosti žije s hudobníkom Branislavom Kostkom. Záľubou Zdeny Studenkovej sú knihy, varenie a vyšívanie. Pribúdajúce roky nerieši, lebo podľa jej slov je "život zaujímavý v každom veku. Len si to treba uvedomiť".
Za najväčší úspech svojho života považuje výchovu dcéry a ako herečka sa stále najlepšie cíti v divadle. Tvrdí totiž, že "iba tu je čas na prípravu postavy a možnosť prežiť počas večera celý jej osud. A nech som akokoľvek nespokojná so skúškami, s režisérom, príde premiéra, diváci v hľadisku tlieskajú, lebo sa im páči môj výkon a mne znovu vhŕknu slzy do očí a poviem si, dočerta áno, stálo to zato".
Počuli ste horúce „pikošky“ o osobnostiach či udalostiach nášho šoubiznisu? Podeľte sa s nami o ne! Posielajte SMS a MMS na 0910 177 023 alebo nám napíšte e-mail na tipy@topky.sk!
