Štefan Skrúcaný (Zdroj: Nový Čas)
Zažil veľkú slávu. Hral, moderoval, spieval a rozosmieval. Štefan Skrúcaný (47) netušil, ako sa všetko zvrtne zo dňa na deň. Alebo skôr z večera do rána. Lebo keď na ceste zabil človeka, bola noc. Odvtedy sa jeho život stále komplikuje.
Nielen preto, že ho novinári usvedčili z nevery a rozviedol sa. Ale tieto udalosti ho tak poznačili, že mu teraz vlastné postoje prekážajú v kariére. Ako ho teda tragédie zmenili? Po čom túži? Vráti sa ešte na obrazovku? Hovoril exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.
Za posledné štyri roky sa vám stali veci, ktoré človekom zamávajú. Už ste to strávili, viete byť nad vecou?
Dlhé roky som žil s pocitom, že som nedeľné dieťa a že mi vždy bude svietiť slnko. Darilo sa mi. Potom sa všetko zmenilo zo dňa na deň. Známa mi vtedy napísala SMS, že koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Ale netušil som, že ma miluje až priveľmi. Až tak nemusí.
Ako vás zmenili autonehoda, dlhodobo márne pokusy vrátiť sa na obrazovku, rozvod, či iná žena vo vašom živote?
Dostal som poriadnu lekciu pokory. Naučil som sa, že nič nie je navždy, že človek nikdy nemá hovoriť nikdy. A zásadne sa mi zmenil rebríček hodnôt. Síce ma teraz vlastné nároky a životné postoje brzdia v návrate na obrazovku, ale nemienim ich meniť a podliezať latku.
Je možné, že človeka jeho nároky brzdia a nie posúvajú? O akých nárokoch hovoríte?
Už si nechcem lepiť fúzy a tancovať s vypchatými prsiami. Taký pásový humor má u ľudí úspech, ale ja ho odmietam. Chcem osloviť aj náročnejších divákov. Asi ich bude menej, ale budú stáť za to.
To fakt znie ako umelecká samovražda v čase, keď o životnosti programov rozhodujú píplmetre.
Tak trochu bojujem s veternými mlynmi. Keď odídete, je ťažké vrátiť sa, možno ešte ťažšie ako začínať. Napriek tomu som sa na obrazovku mohol vrátiť dávno, ale ponúkané programy som nechcel.
Za posledné štyri roky sa vám stali veci, ktoré človekom zamávajú. Už ste to strávili, viete byť nad vecou?
Dlhé roky som žil s pocitom, že som nedeľné dieťa a že mi vždy bude svietiť slnko. Darilo sa mi. Potom sa všetko zmenilo zo dňa na deň. Známa mi vtedy napísala SMS, že koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Ale netušil som, že ma miluje až priveľmi. Až tak nemusí.
Ako vás zmenili autonehoda, dlhodobo márne pokusy vrátiť sa na obrazovku, rozvod, či iná žena vo vašom živote?
Dostal som poriadnu lekciu pokory. Naučil som sa, že nič nie je navždy, že človek nikdy nemá hovoriť nikdy. A zásadne sa mi zmenil rebríček hodnôt. Síce ma teraz vlastné nároky a životné postoje brzdia v návrate na obrazovku, ale nemienim ich meniť a podliezať latku.
Je možné, že človeka jeho nároky brzdia a nie posúvajú? O akých nárokoch hovoríte?
Už si nechcem lepiť fúzy a tancovať s vypchatými prsiami. Taký pásový humor má u ľudí úspech, ale ja ho odmietam. Chcem osloviť aj náročnejších divákov. Asi ich bude menej, ale budú stáť za to.
To fakt znie ako umelecká samovražda v čase, keď o životnosti programov rozhodujú píplmetre.
Tak trochu bojujem s veternými mlynmi. Keď odídete, je ťažké vrátiť sa, možno ešte ťažšie ako začínať. Napriek tomu som sa na obrazovku mohol vrátiť dávno, ale ponúkané programy som nechcel.
| ||||||||||
