Meky Žbirka
„Pesnička je cesta do minulosti,“ hovorí MIROSLAV ŽBIRKA (54). ,,Keď počujem nejakú skladbu, tak sa vidím na mieste, kde som sa s ňou stretol prvýkrát.“ So speváckou legendou sme sa vybrali do rodičovskej obývačky, mladomanželskej spálne i na cesty so starou dodávkou nemeckej výroby.
V tomto rozhovore budeme hlavne spomínať. Mimochodom, ako vám slúži pamäť?
- (smiech) Moja pamäť je občas brilantná, dokážem si zaspomínať na detaily, no inokedy úplne zabudnem, čo sa odohralo. Naposledy som to zažil dnes ráno, keď som bol ako hosť v televízii. Pustili nejaký materiál, ktorý sme v minulosti s kapelou nahrali a mne to absolútne nič nehovorilo.Máte problém s rokmi, menami alebo s tvárami?
- Tie tváre - to je zvlástna vec. Keď vás zastaví niekto a vy situáciu zle vyhodnotíte. Myslíte si, že ten človek je náhodný fanúšik, ktorý vám len tak chce niečo povedať a ono je to starý známy. Mne sa však páči to, keď stretnete niekoho po dvadsiatich rokoch a nadviažete na vašu poslednú debatu. Takéto veci vraj robí ľuďom Paul McCartney.Dokázali by ste si vybaviť okolnosti, za akých vznikli vaše staré hity?
- Pesničky sú podľa mňa ideálne na spomínanie. Keď počujem Help od Beatles, sedím v rodičovskej obývačke. Vedľa mňa bol brat, potom mama, akurát otec chýbal a v rádiu oznámili, že bude nasledovať nová pieseň od Beatles. A my sme si po jej vypočutí povedali: ,,Hm, zase dobré.“ (smiech)Poďme teda k vašim skladbám a začnime hneď prvou úspešnou: Zažni.
- Dobré spomínanie. Vidím barkas, také malé dodávkové auto z NDR a stále nechápem, ako sme sa - takmer kompletný Modus mohli doň vojsť aj s bubnami. Išli sme zo zájazdu v Poľsku a Palimu Cibuľovi, ktorý ho vlastnil a šoféroval, nekúrilo. Ako náhradu kúrenia tam mal akési horské slnko. Možno sme aj boli všetci opálení, ale zima nám bola riadna. Navyše viete, zájazd v Poľsku... Vždy tam niekto chodil s nejakou fľašou, skrátka neboli sme najsviežejší. Takto sme dorazili do štúdia Opusu v Pezinku, nevyspatí po nočnej jazde a išli sme nahrávať Zažni. To vôbec neboli ideálne podmienky, no kedykoľvek som neskôr túto skladbu počul, na výsledku to badať nebolo.Poďme ďalej: Mám čierny deň.
- Tak to musím hovoriť o svojom bratovi Jasonovi. Vidím kuchyňu, tam sedí na stole aj s gitarou a hrá túto pieseň. Bol som vtedy ešte dieťa a zapamätal som si ju. Keď prišiel moment nahrať album Doktor sen, pomyslel som si, že by som ju mohol použiť, a tak som ju dal otextovať Kamilovi Peterajovi. Pravdepodobne z nej cítil akýsi smútok, preto zvolil takýto názov. Keby som to mal autorsky presne pomenovať, tak túto pieseň zložil brat.Jeden z vašich najväčších hitov: Atlantída.
- To vidím bratislavské Dolné hony a našu spálňu. Mali sme v nej klavír a ja som tam úmyselne odmietal dať koberec, pretože sa to perfektne ozývalo. Najhoršie miesta pre inšpiráciu sú dobre vytlmené štúdiá. Kúpeľňa, kuchyňa, paneláková izba bez koberca? To je skvelé! Na tých Dolných honoch na Bodrockej 4 som zložil Atlantídu, ale keď som ju spieval o oktávu vyššie, susedom sa to nepáčilo. Preto som musel neskôr vymeniť byt. Navyše som sa často vracal domov z koncertov neskoro v noci.A plný inšpirácie ste dávali susedom zabrať.
- Áno, v kuchyni som práve po jednom z koncertov zložil aj V slepých uličkách. Hral som na vypnutej elektrickej gitare, pretože tá je tichá. Možno práve preto som zložil melódiu, ktorá nebola o nejakom kričaní. Po čase ma to ale začalo obmedzovať, preto to sťahovanie.Nové piesne skladáte na gitare i na klavíri?
- Áno, je to inšpiratívne a dobré je ešte striedať akustickú s elektrickou gitarou. Sú skladby typicky gitarové, ktoré vám podľa všetkého pri hre na klavíri nenapadnú a naopak. Aby som uviedol jasné príklady: Atlantída je zložená na klavíri a 22 dní na gitare.Na flaute ste neskúšali?
- Viete čo, chvíľu som hral na trombóne. (smiech) Tam je však problém, že nemôžete spievať a zároveň hrať. A nemôžete na takýchto nástrojoch hrať akordy, čo je dosť podstatné.Skúste si teraz spomenúť na vznik jednej z najcynickejších piesní našej hudobnej histórie: Poraď si sám.
- Pri albume Nemoderný chalan, z ktorého pochádza, som bol ako autor sám, musel som si spraviť všetky texty i hudbu. Je v tom vlastne aj humor. Máš problém? Mám pre teba jednu radu! Poraď si sám! Toto bola odpoveď na moju vtedajšiu situáciu. Album Nemoderný chalan bol dosť špecifický moment v mojej kariére. Bola to taká malá vzbura proti môjmu obrazu na verejnosti. Navyše som niektoré klipy nakrúcal bez okuliarov. Bojoval som s predsudkami, spracoval som témy, o ktorých som dovtedy vôbec nespieval. Depresie. A to vtedy nebola psina, navyše na ministerstve kultúry neradi videli nových autorov. Ale istý pán Vojtech Kondrót sa na to pozrel, pár rýmov mi poradil a schválil mi celú platňu. A vďaka nemu sa mohlo nahrávať.