Karel Svoboda
ŘÍČANY - Chodila desať rokov do vily zosnulého českého skladateľa Karla Svobodu († 68)! Opatrovala jeho deti Klárku († 4) aj Jakuba (1,5).
No pripravovala Karlovi aj šaty do truhly! Teraz prehovorila. Jana
Pizingerová (63) poznala Svobodu zblízka, prenikla
k jeho slabostiam. Sledovala, ako sa v poslednom
čase menil a stránil sa sveta. Vie, aký osamotený sa
cítil pre depresie. Pani Pizingerová si myslí, že Svoboda
svoju smrť dlhodobo plánoval. Svojím svedectvom
chce povedať, že okolo smrti Karla Svobodu koluje
veľa neprávd a klamstiev.
Muselo vám byť veľmi zle, keď ste z Jevan niesli oblek pre Karla do truhly.
- Požiadala ma o to Vendula. Bolo to veľmi bolestné. Keď som vošla do domu, musela som si nahovárať, že je Karel len na chvíľku preč. Zobrala som oblek, ktorý mal Karel na sebe 9. decembra na Českom levovi, a otvorila som chladničku. Neviem prečo. Bolo tam ešte navarené jedlo od Venduly, aby Karel „vydržal“, kým ona odíde na Šumavu. Vyliala som to a z toho domu som doslova utiekla.
Vendula už nechcela vidieť Karla po smrti?
- Práve že chcela. Hovorila mi, že si ho musí zapamätať inak, než ako ho našla na tej zemi s pištoľou. Išla za ním hneď, ako ho odviezli z Jevan do jedného nemocničného zariadenia v Říčanoch.
Tam ho videla naposledy?
- Nie. I v krematóriu v Strašniciach sa za ním išla pozrieť. K jeho snubnému prstienku mu na prst navliekla aj svoj. Chcela mu dať kus seba na rozlúčku.
Toľko rokov u Svobodovcov. Musíte asi najlepšie vedieť, aký bol vzťah medzi Karlom a Vendulou.
- Karel Vendulku veľmi miloval, dokonca mi hovoril, že k nej cíti oveľa viac ako k svojej prvej žene. A Vendula bola tiež samé Kájo sem, Kájo tam... Boli spolu radi a šťastní. Vendula si ho rozmaznávala, hoci s ním nemala jednoduchý život. Karel bol veľmi tvrdohlavý a hundravý, ale veľmi dobrý a slušný človek.
Jeden čas sa však vyhrážal, že sa chce rozviesť...
- Áno, po smrti Klárky. Karel prestal rozprávať, zadebnil sa vo svojom pražskom byte a Vendulu nechal v Jevanoch samu. Tá z toho takmer zošalela, a tak chodila do spoločnosti. To sa Karlovi už vôbec nepáčilo a požiadal o rozvod. Vzápätí si to však rozmyslel. Potom som videla aj to, ako pred Vendulou kľačí na kolenách, ospravedlňuje sa jej a vyznáva lásku.
Myslíte si, že smrť dcérky odštartovala Karlove psychické problémy?
- Áno. Karel síce vyzeral ako extrovert, ale opak bol pravda. Zožieral sa bolesťou sám v sebe, nechodil so svojimi problémami na trh. So mnou bol však schopný tie svoje bolesti preberať medzi štyrmi očami. Prosila som ho, nech ide k lekárovi. On to tvrdohlavo odmietal.
Už vtedy užíval lieky na upokojenie?
- Užíval, ale ako chcel, nie ako mal. Raz predo mnou zhltol plnú hrsť tých liekov.
Nakoniec sa Karel s Klárkinou smrťou zmieril a narodil sa malý Jakub, čo bol určite ten najväčší motív, prečo žiť...
- Karel to tiež tak bral. Jakubko bol pre neho veľké šťastie a prínos. Keď som napríklad Jakuba chcela prebaliť, Karel to nedovolil. „Prebaľoval som už tri deti, tak predsa viem prebaliť i to štvrté,“ hovoril mi.
Kedy ste spozorovali, že je na tom s psychikou naozaj zle?
- Koncom leta. Zle znášal úmorné horúčavy, bol vyčerpaný z Golema, ale odmietal si oddýchnuť. Koľkokrát som ráno prišla o šiestej hodine a Karel už skladal. Len ma poprosil, aby som mu uvarila kávu s mliekom. Ten Golem ho dorazil. Na predchádzajúce muzikály mal vždy tak dva-tri roky. Toto bol šibeničný termín.
On však vedel, že sa mu niečo čudné deje v hlave...
- Vedel, ale nedal si dohovoriť. Tvrdil, že je v dobrých rukách, že má známeho lekára Malého. Potil sa a ja som si myslela, že má cukrovku, ale on hovoril, že cukor má v absolútnom poriadku. Chudol, uzatváral sa do seba, prestával mať záujem o dianie okolo.
A tie najsilnejšie impulzy?
- Po premiére Golema ho odrovnala prvá kritika, ktorá nebola príliš dobrá. V dome sa naraz pokazil odpad, z toho bol úplne zničený. Prišiel doplatok za elektrinu, veľká suma, to ho skľučovalo. Karla vtedy odrovnala aj úplná maličkosť. U svojho psychiatra bol naposledy 24. januára a oznámil nám, že mu aj tak nepomôže a že to zvládne sám. Pritom bol stále vyčerpanejší.
Omdlieval?
Raz omdlel, keď išiel zo spálne do kúpeľne. Nemohla som ho zdvihnúť, preto som volala Dimitrija (Svobodov záhradník, pozn. red.) Prišla záchranka a odviezla ho do nemocnice. Vyšetrovali ho celý deň. Keď sa Karel vrátil, prvé jeho slová boli: Nič mi nie je. Cítil sa ako silný chlap, ktorý všetko zvládne.
Muselo vám byť veľmi zle, keď ste z Jevan niesli oblek pre Karla do truhly.
- Požiadala ma o to Vendula. Bolo to veľmi bolestné. Keď som vošla do domu, musela som si nahovárať, že je Karel len na chvíľku preč. Zobrala som oblek, ktorý mal Karel na sebe 9. decembra na Českom levovi, a otvorila som chladničku. Neviem prečo. Bolo tam ešte navarené jedlo od Venduly, aby Karel „vydržal“, kým ona odíde na Šumavu. Vyliala som to a z toho domu som doslova utiekla.
Vendula už nechcela vidieť Karla po smrti?
- Práve že chcela. Hovorila mi, že si ho musí zapamätať inak, než ako ho našla na tej zemi s pištoľou. Išla za ním hneď, ako ho odviezli z Jevan do jedného nemocničného zariadenia v Říčanoch.
Tam ho videla naposledy?
- Nie. I v krematóriu v Strašniciach sa za ním išla pozrieť. K jeho snubnému prstienku mu na prst navliekla aj svoj. Chcela mu dať kus seba na rozlúčku.
Toľko rokov u Svobodovcov. Musíte asi najlepšie vedieť, aký bol vzťah medzi Karlom a Vendulou.
- Karel Vendulku veľmi miloval, dokonca mi hovoril, že k nej cíti oveľa viac ako k svojej prvej žene. A Vendula bola tiež samé Kájo sem, Kájo tam... Boli spolu radi a šťastní. Vendula si ho rozmaznávala, hoci s ním nemala jednoduchý život. Karel bol veľmi tvrdohlavý a hundravý, ale veľmi dobrý a slušný človek.
Jeden čas sa však vyhrážal, že sa chce rozviesť...
- Áno, po smrti Klárky. Karel prestal rozprávať, zadebnil sa vo svojom pražskom byte a Vendulu nechal v Jevanoch samu. Tá z toho takmer zošalela, a tak chodila do spoločnosti. To sa Karlovi už vôbec nepáčilo a požiadal o rozvod. Vzápätí si to však rozmyslel. Potom som videla aj to, ako pred Vendulou kľačí na kolenách, ospravedlňuje sa jej a vyznáva lásku.
Myslíte si, že smrť dcérky odštartovala Karlove psychické problémy?
- Áno. Karel síce vyzeral ako extrovert, ale opak bol pravda. Zožieral sa bolesťou sám v sebe, nechodil so svojimi problémami na trh. So mnou bol však schopný tie svoje bolesti preberať medzi štyrmi očami. Prosila som ho, nech ide k lekárovi. On to tvrdohlavo odmietal.
Už vtedy užíval lieky na upokojenie?
- Užíval, ale ako chcel, nie ako mal. Raz predo mnou zhltol plnú hrsť tých liekov.
Nakoniec sa Karel s Klárkinou smrťou zmieril a narodil sa malý Jakub, čo bol určite ten najväčší motív, prečo žiť...
- Karel to tiež tak bral. Jakubko bol pre neho veľké šťastie a prínos. Keď som napríklad Jakuba chcela prebaliť, Karel to nedovolil. „Prebaľoval som už tri deti, tak predsa viem prebaliť i to štvrté,“ hovoril mi.
Kedy ste spozorovali, že je na tom s psychikou naozaj zle?
- Koncom leta. Zle znášal úmorné horúčavy, bol vyčerpaný z Golema, ale odmietal si oddýchnuť. Koľkokrát som ráno prišla o šiestej hodine a Karel už skladal. Len ma poprosil, aby som mu uvarila kávu s mliekom. Ten Golem ho dorazil. Na predchádzajúce muzikály mal vždy tak dva-tri roky. Toto bol šibeničný termín.
On však vedel, že sa mu niečo čudné deje v hlave...
- Vedel, ale nedal si dohovoriť. Tvrdil, že je v dobrých rukách, že má známeho lekára Malého. Potil sa a ja som si myslela, že má cukrovku, ale on hovoril, že cukor má v absolútnom poriadku. Chudol, uzatváral sa do seba, prestával mať záujem o dianie okolo.
A tie najsilnejšie impulzy?
- Po premiére Golema ho odrovnala prvá kritika, ktorá nebola príliš dobrá. V dome sa naraz pokazil odpad, z toho bol úplne zničený. Prišiel doplatok za elektrinu, veľká suma, to ho skľučovalo. Karla vtedy odrovnala aj úplná maličkosť. U svojho psychiatra bol naposledy 24. januára a oznámil nám, že mu aj tak nepomôže a že to zvládne sám. Pritom bol stále vyčerpanejší.
Omdlieval?
Raz omdlel, keď išiel zo spálne do kúpeľne. Nemohla som ho zdvihnúť, preto som volala Dimitrija (Svobodov záhradník, pozn. red.) Prišla záchranka a odviezla ho do nemocnice. Vyšetrovali ho celý deň. Keď sa Karel vrátil, prvé jeho slová boli: Nič mi nie je. Cítil sa ako silný chlap, ktorý všetko zvládne.
