Adela Banášová
BRATISLAVA - Na stoličku šéfredaktora Nového Času si v utorok zasadla známa moderátorka Adela Banášová (25). Presne od deviatej hodiny rannej sa snažila usmerňovať 80-členný redakčný tím, viedla porady a pripravovala noviny podľa svojho gusta. Čo všetko musela obľúbená moderátorka vo svojej novej funkcii prehrýzť a ako si s tým všetkým poradila?
Hodnotenie Adely:
Utorňajšiu výzvu som prijala najmä z dôvodu možnosti vyskúšať si niečo nové, niečo, čo sa ma dosť často týka a poznám to len z jednej strany. A bola to pre mňa ďalšia možnosť, ako si upevňovať svoj nadhľad, ktorý mám tendenciu rýchlo stratiť. Mám dojem, že ľudia očakávali, že zrazu zmizne celá redakcia a všetko budem písať ja. Pravda je však taká, že šéfredaktor má dohliadať na to, ako sa celé číslo vyvíja, a ja som sa snažila, aby sa nikomu neublížilo. Aby sa písalo o tom, čo možno ľudí zaujíma, a vsunula som tam aj trochu subjektívnych vecí, ktoré možno zaujímali iba mňa. Nebola som šéfredaktorka ako skôr návštevník. A celkovo som bola prekvapená, ako taká redakcia funguje, čo si to všetko vyžaduje, akí ľudia tam pracujú, a aký je ich prístup k práci, ktorú robia. Aj u nich som zaznamenala vysokú mieru nadhľadu. Neočakávam však, že po tejto „priateľskej návšteve“ bude Nový Čas o mne písať iba samé pozitíva a pravdy. Hra pokračuje ďalej...
Utorňajšiu výzvu som prijala najmä z dôvodu možnosti vyskúšať si niečo nové, niečo, čo sa ma dosť často týka a poznám to len z jednej strany. A bola to pre mňa ďalšia možnosť, ako si upevňovať svoj nadhľad, ktorý mám tendenciu rýchlo stratiť. Mám dojem, že ľudia očakávali, že zrazu zmizne celá redakcia a všetko budem písať ja. Pravda je však taká, že šéfredaktor má dohliadať na to, ako sa celé číslo vyvíja, a ja som sa snažila, aby sa nikomu neublížilo. Aby sa písalo o tom, čo možno ľudí zaujíma, a vsunula som tam aj trochu subjektívnych vecí, ktoré možno zaujímali iba mňa. Nebola som šéfredaktorka ako skôr návštevník. A celkovo som bola prekvapená, ako taká redakcia funguje, čo si to všetko vyžaduje, akí ľudia tam pracujú, a aký je ich prístup k práci, ktorú robia. Aj u nich som zaznamenala vysokú mieru nadhľadu. Neočakávam však, že po tejto „priateľskej návšteve“ bude Nový Čas o mne písať iba samé pozitíva a pravdy. Hra pokračuje ďalej...
