Pravidelne každé ráno raňajkuje len 65 percent detí. Tretina z nich však nejedáva zeleninu ani ovocie, ale najradšej majú müsli s mliekom alebo chlieb a pečivo so šunkou či syrom. Vyplýva to z dotazníka Zdravej 5, do ktorého sa zapojilo 5444 detí.
Takmer polovica Slovákov má nadmernú hmotnosť. Lekári upozorňujú, že v dôsledku zlých stravovacích návykov a nesprávnej životosprávy neúmerne stúpa najmä počet obéznych detí. „Projekt Zdravá 5 je reakciou našej spoločnosti na túto skutočnosť. Práve v predajni sa totiž rozhoduje o výbere konkrétnych potravín,“ uviedla Diana Chovancová-Stanková, hovorkyňa spoločnosti Ahold, ktorá prevádzkuje na Slovensku obchodné reťazce Hypernova a Albert. Cieľom projektu je pútavou a hravou formou informovať deti, školy, verejnosť a médiá o zdravej výžive.
Najradšej majú melón
Dotazník potvrdil, že veľká časť detí neraňajkuje vôbec (10,86 %), alebo len vtedy, keď im vyjde čas (24,45 %). „To je chyba, lebo takto dostávajú prvú stravu až po desiatich hodinách lačnenia,“ upozornila odborníčka na zdravú výživu MUDr. Alžbeta Béderová. „Raňajky by mali zabezpečovať asi 20 percent z celodennej potreby energie, stavebných a ochranných živín, ako aj tekutín. U detí to predstavuje asi 500 kilokalórií na kilogram hmotnosti. Ranné jedlo je však dôležité aj z hľadiska prísunu energie a živín pre mozgovú činnosť a má priamy vplyv na koncentráciu, percipáciu nových informácií a výkonnosť pamäte.“
Ani skladba raňajok nezodpovedá odporúčaným štandardom. Len 34 percent detí dostáva ako prílohu zeleninu alebo ovocie. Väčšina detí najčastejšie jedáva müsli s mliekom (21,64 %) a chlieb, resp. pečivo so šunkou a syrom (17,23 %) či nátierkou (12,34 %). Pokiaľ ide o desiate, je situácia priaznivejšia – ovocie alebo zeleninu dostáva 78 percent detí, zvyšok nedesiatuje alebo preferuje sladkosti. Deti pritom obľubujú štandardné druhy zeleniny a ovocia. Najradšej majú papriku, paradajku, mrkvu, uhorku, reďkovku, melón, jahody, jablko, banán a pomaranč, najmenej im chutí brokolica, cibuľa, cesnak, karfiol a ananás.
Znalosti detí o význame ovocia a zeleniny sú pritom uspokojivé. Približne tretina vie, že by ich mali jesť päťkrát denne. Rovnaký počet si myslí, že stačia tri porcie. Realita je však taká, že každý deň jedáva ovocie a zeleninu len polovica opýtaných detí (55,75 %), no nájdu sa aj také, ktoré ich konzumujú len raz do týždňa alebo ešte menej často (4,61 %). Pozitívom je, že väčšina detí uprednostňuje čerstvú, tepelne nespracovanú zeleninu (84,4 %). Dotazník zisťoval aj to, kto deťom pripravuje raňajky. Väčšinou sú to rodičia (68,17 %), ale až takmer v 22 percentách prípadov si ich robia samé. Chýba tak záruka vhodnosti výberu správnych potravín.
Rodičia nejdú príkladom
Podľa MUDr. A. Béderovej by raňajky mali byť ľahké a výživné. „Metabolizmus tukov je totiž náročný, zaťažuje tráviaci trakt, spotrebováva veľa kyslíka, čím odkrvuje mozog a svalstvo. Výsledkom je psychická a fyzická únava,“ zdôraznila špecialistka na zdravú výživu. Raňajky by preto mali pozostávať z ovocných štiav a džúsov, mliečnych a kyslomliečnych nápojov, celozrnných cereálnych výrobkov, ľahkých nátierok, bohato doplnených zeleninou a zeleninovými vňaťami.
Desiaty by mali zabezpečovať 10 percent celodenného prísunu energie a živín, preto by mali byť biologicky výživné, ale ľahké. Mali by obsahovať kvalitné bielkoviny, omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Mnoho rodičov kompenzuje absenciu raňajok u svojich detí nadmernými desiatami, pozostávajúcimi z mäsových výrobkov, paštét a sladkostí. Okrem toho, že nevhodná skladba desiaty znižuje koncentráciu, dieťa nie je v čase obeda hladné a vynecháva ho. Pri kvalitných raňajkách stačí na desiatu kyslomliečny výrobok a ovocie, pri ich deficite je vhodné celozrnné pečivo s nátierkou, vňaťami, zeleninou a ovocím.
„Z našich dlhodobých prieskumov – a potvrdil to aj dotazník Zdravej 5 – vyplýva, že k najčastejším nedostatkom z hľadiska správnej životosprávy patrí nepravidelné stravovanie, deficit plnohodnotných raňajok a nutrične nadmerné desiate,“ vysvetlila MUDr. A. Béderová. „Z toho potom pramenia ďalšie nedostatky, ako je deficit kompletného obeda a presun stravy do popoludňajších hodín. Dôvodom, prečo deti jedia málo ovocia, zeleniny, rýb, mlieka či kyslomliečnych výrobkov, je aj to, rodičia im nejdú v spôsobe výživy príkladom. Raňajky bývajú chvatné a nekompletné, chýba spoločné stolovanie.“
