ČÁRIKÁR - Na stovky pacientov prichádzajúcich do homeopatickej kliniky Muhammada Širzáda v severnom Afganistane čakajú sklenené terária s hadmi a viečkom zakryté nádoby sa škorpiónmi. Po celé desaťročia Širzád odoberá jed hadov a škorpiónov, mieša ho s bylinkami a tieto zmesi používa na liečenie ľudí trpiacich epilepsiou alebo vitiligom, ktoré spôsobuje pigmentu zbavené škvrny na koži.
V Afganistane je len veľmi málo zdravotníckych zariadení a mnoho Afgancov jednoducho nemá šancu dostať sa k lekárovi - v krajine je priemerne jeden doktor na 10 tisíc ľudí, píše agentúra AP. Desiatky homeopatických lekárov, ako je Širzád, chorým ponúkajú alternatívu.
Na Širzádovej domácej klinike v stredisku provincie Parván Čárikáru, ktorý leží 70 kilometrov severne od Kábulu, je registrovaných viac ako 1800 pacientov. Tí platia vstupný poplatok zodpovedajúci asi dvom stovkám korún a odchádzajú s rôznymi tabletkami, práškami alebo inými formami homeopatickej medicíny, ktorá ich v prepočte príde na približne 400 až 600 korún mesačne.
Návštevníkom Širzád hrdo ukazuje album s fotografiami pacientov pred a po liečbe. Na jednej je mladé dievča s bielymi škvrnami po celých nohách a na druhej tá istá usmievavá dievča s nohami, na ktorých sa koža vrátila k normálu. "Ďakujem bohu, že sa dnes táto choroba (vitiligo) dá v Afganistane liečiť," hovorí Širzád, ktorý nikdy nechodil do zdravotnej školy, ale o ľudskom tele popísal viac ako 800 stránok. "To môžeme povedať svetu - že sme teraz túto chorobu schopní liečiť."
Doktor Kásim Sajádí, ktorý riadi zdravotný odbor provincie Parván, je ale skeptický k tvrdeniu, že Širzádova liečba skutočne funguje. Afganská vláda homeopatických lekárov nijako nereguluje, ale neformálne na nich dohliada. Miestny zdravotný úrad preto vyzval Širzáda, ktorý ako utečenec žil nejaký čas v Iráne, aby predložil doklady o svojom lekárskom vzdelaní. "Nemá žiadne dokumenty s výnimkou niekoľkých videonahrávok a fotografií z Iránu, na ktorých je s hadmi a škorpiónmi," hovorí Sajádí. Širzád ale hovorí, že skúsenosti jeho pacientov sú najlepším dôkazom jeho úspechu.
Nilofir (21) letela takmer dve hodiny z Herátu v západnom Afganistane do Kábulu a potom išla pol druhej hodiny, aby mohla Širzáda navštíviť. Už deväť rokov ju trápi vitiligo, ktoré jej spôsobilo biele škvrny na rukách a okolo očí, úst a nosových dierok. "Ľudia ma nenávidia, pretože mám biele škvrny na rukách," hovorí dievčina, ktorá vraj už bola u dvadsiatich doktorov v Afganistane i Pakistane. Ale nič nezabralo a navyše sa jej na nohách objavili nové biele škvrny. Nerada chodí na verejnosť zo strachu, že sa jej budú ľudia štítiť. "Trápi ma to viac ako čokoľvek iného. Nikto so mnou nechce jesť pri jednom stole," hovorí s plačom.
Slzy radosti naopak tečú Nazíre (34), matke deväťročného dievčatka, ktorej vitiligo sa deň po dni zlepšuje vďaka návštevám u Širzáda. Malá Kavsar už sa vraj necíti oddelená z kolektívu ostatných detí a hrá sa v škole so spolužiakmi. "Prvýkrát som doktora videla v televízii," hovorí Nazíra. "Jeho práca ma ohromila a teraz je moja dcéra v jeho starostlivosti." Predtým vraj vzala Kavsar k desiatim kožným špecialistom, ale všetci na ňu mali len jedinú odpoveď: Nedá sa nič robiť.
Odoberanie jedu hadovi či škorpiónovi je chúlostivá a potenciálne nebezpečná práca, ale po viac ako troch desaťročiach, čo ju robí, získal Širzád k svojim jedovatým tvorom blízky vzťah. "Mám ich rád a to je dôvod, prečo sa o ne starám," hovorí Širzád, kým sa mu okolo ruky obtáča šedivé hadie telo. Položí si hada na nohy a vymačkne jed z jeho tlamy. Škorpiónom jed odoberá injekčnou ihlou z tŕňa na chvoste, ktorý sa im stáča nad chrbtom. Jed potom vyčistí, odstráni z neho nebezpečné látky a mieša ho s bylinkami zozbieranými v horách.
Jedným z jeho pacientov je aj Muhammad Shafeeqa (11), ktorý začal mať epileptické záchvaty, keď spadol zo strechy domu. Chlapec oblečený v modrom tradičnom afganskom šalvár kamize bol u niekoľkých doktorov a užíval rôzne lieky, ale jeho stav sa nelepšil. Mal päť až šesť záchvatov denne. Ale už po dvoch týždňoch liečby u Širzáda môže chodiť a hovoriť a dokáže sa lepšie sám najesť. "To je dobré znamenie," hovorí jeho matka Šaríf, ktorá si prišla k Širzádovi pre ďalšiu dávku liekov. "Zmenil nám život tým, že môjho syna lieči," dodáva.
