NEW YORK - Viac ako 700 hodín presedela bez slova s pohľadom upretým pred seba v newyorskom Múzeu moderného umenia srbská umelkyňa Marina Abramovićová. Svoje vystúpenie, ktoré dostalo názov svojej tamojšej retrospektívnej výstavy, Umelkyňa je prítomná, po 75 dňoch ukončila v pondelok podvečer miestneho času.
V priestore, kde Abramovićová sedela, bol v tú chvíľu pre veľký záujem divákov nedýchateľný vzduch. V okamihu, keď vstala zo stoličky, sa ozval niekoľkominútový ohlušujúci potlesk sprevádzaný nadšenými výkrikmi.
Pred Abramovićovou po celý čas jej predstavenia sedeli návštevníci múzea, ktoré potom snímku každého z nich umiestnilo na svoju stránku na serveri pre zdieľanie fotografií Flickr. Nakoniec ich bolo okolo 1500. Niektorí z nich sa na seba s umelkyňou ticho pozerali niekoľko minút, niektorí i celý deň. Ku koncu výstavy múzeum najprv interval na jedno "sedenie" skrátilo na polovicu, v posledný deň potom na 15 minút. Oproti Abramovićovej zasadli aj známe osobnosti, napríklad speváčka Björk či hudobník Lou Reed. Niektorí ľudia sa na stoličku opakovane vrátili, niektorí počas sedenia plakali.
Vystúpenie aj jej výstavu podľa odhadu múzea celkom videlo okolo pol milióna ľudí. Veľký záujem o ňu bol aj na internete. Posledný z dočasných spoločníkov umelkyne, prešedivelý muž, sa na stoličke čelom k nej posadil v pondelok asi 20 minút pred 17:00, kedy malo vystúpenie skončiť. Keď sa krátko pred vypršaním lehoty zdvíhal, pobozkal Abramovićovú na tvár.
Krátko potom vstala aj umelkyňa (63), ktorá v múzeu v uplynulých troch mesiacoch sedela v dlhých šatách a hustými čiernymi vlasmi zviazanými do copu sedem hodín denne šesť dní v týždni. Postupne potom, ako keď športovec po víťazstve v dôležitom závode obieha štadión, obišla štvorec divákov, ktorý sa okolo nej vytvoril. S niektorými sa objala. Ľudia v miestnosti, medzi ktorými bol napríklad aj známy hollywoodsky herec Orlando Bloom, v tú chvíľu zo všetkého najviac zrejme pripomínali kmeň, ktorý šaman očistil náročným rituálom.
Vystúpenie ale v posledný deň podľa serveru Gawker sprevádzali aj iné reakcie. Na plochu, kde bez pohnutia sedela Abramovićová, sa tak v pondelok napríklad nejaký muž vyzvracal. Iný zase na priestranstve rozhazoval z vyššieho poschodia múzea letáky so svojím názorom na dielo srbskej umelkyne. Hodinu pred pondelňajším poludním miestneho času sa potom pred Abramovićovou nejaká žena vyzliekla. Čoskoro ju odvliekla ochranka, výraz srbskej umelkyne sa ale ani na chvíľu nezmenil.
Denník The New York Times jej predstavenie prirovnal k tichej opere. "Abramovićová v extravagantnom kostýme, sa zhrbenými ramenami a smutným pohľadom, je primadona. Hostia hrajú úlohu zaujatého publika, komentujúceho chóru podporujúceho sólistami. Vo vzduchu je cítiť nepredvídateľnosť: Zvládne to robiť celý deň? Omdlie od bolesti? Zrušia to na poslednú chvíľu?" uviedol denník. Vystúpenei ale podľa neho fungovalo práve kvôli jednoduchej, trvalej a nepohodlnej prítomnosti svojej tvorkyne.
Abramovićová sa narodila v roku 1946 v Belehrade. Umelecky činná je od začiatku 70. rokov. Vtedajšiu Juhosláviu opustila v roku 1976, odvtedy pôsobí v zahraničí a teraz žije v New Yorku. Vo svojej tvorbe sa zameriava hlavne na vystúenia, používa ale aj fotografie či video.
V jej tvorbe sa výrazne a často drásavým spôsobom odráža telesnosť, často v podobe nepríjemne nebezpečného napätia medzi telami, ale aj krvavá história jej rodného Balkánu. Pri jednom predstavení sa napríklad umelkyňa porezala, inokedy zase vyzvala návštevníkov galérie, aby si s ňou robili, čo chcú. Na jednu z jej výstav sa zase diváci nemohli dostať inak, než že prešli úzkou štrbinou medzi nahou Abramovićovou a jej bývalým nemeckým spolupracovníkom Ulayom. V pozmenenej podobe toto dielo ponúkla aj na svojej súčasnej retrospektíve v Múzeu moderného umenia, ktorá začala 14. marca a skončila 31. mája.
