LOS ANGELES - Tretina amerických žien, ktoré majú domáce zviera, tvrdí, že domáci miláčik im dokáže lepšie načúvať ako ich manžel. V prípade mužov sa so zvieraťom radšej porozpráva 18 percent z nich.
Napríklad štyridsiatnička Christina Holmdahlová neustále hovorí so svojou mačkou, dvoma psami alebo tromi koňmi. Téma? Prirodzene manžel. "Kto je so mnou na mojich prechádzkach? Často im rozprávam o práci alebo o manželovi," hovorí. Každý by mal podľa nej mať také zviera, ako je jej kôň Whistle, ktorého má od 19 rokov. Rozhovory so zvieratami vraj umožňujú ventilovať znepokojujúce témy. Človek si ich premyslí a upokojí sa.
Bill Rothschild vie, že problém sa nevyrieši, ak s ním príde za jeho manželkou, s ktorou žije 19 rokov. Dokonca vraj nepomôže, ak sa o tom vyrozpráva Cray Aikenovi, teda rakovi, ktorého mu pred štyrmi rokmi priniesla domov dcéra. No rak je podľa neho určite lepší poslucháč ako jeho žena, ktorá "počúvať nevie".
Odozvu teda síce nemôže čakať ani od kôrovca, ale s mačkami a psami je to iné. "Je vám určite lepšie, ak sa zveríte im. Také olízanie od veľkého psa urobí veľa," konštatuje Rothschild.
Ako psychickí terapeuti sa osvedčili najmä psy, zverí sa im až štvrtina majiteľov, zatiaľ čo mačkám len 14 percent chovateľov.
Karen Suedová má ordináciu na veterinárnej klinike v Los Angeles a je jedna z 50 zvieracích psychológov v USA s licenciou. Podľa nej hovorí so svojimi zvieratami každý. "Poskytujú nám bezpodmienečnú oporu, nikdy neodseknú, nikdy nekritizujú a sú vždy k dispozícii. I keď svojich partnerov milujeme, nie sú vždy s nami, majú vlastnú predstavu, ako sa máme s problémom vyrovnať. Muži - partneri väčšinou nestoja o reči, ale o vyriešenie problému," hovorí Suedová.
