TURKU- Pasívne fajčenie sa prejavuje hrubnutím cievnych stien už u detí. Zistili to fínski vedci z univerzity v Turku, ktorí merali v krvi detí vo veku osem až trinásť rokov hodnoty kotitínu, metabolitu nikotínu. Ide o vôbec prvý dôkaz, že pasívne fajčenie negatívne vplýva na cievy už v detstve.
Doteraz sa predpokladalo, že pasívne fajčenie spôsobuje poškodenie ciev až v dospelosti. Štúdie, ktorej výsledky uverejnil časopis Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes, sa zúčastnilo spolu 494 detí. Tie vedci po zmeraní hodnôt kotitínu rozdelili na tri skupiny podľa úrovne tejto látky v krvi.
Následne im pomocou ultrazvuku odmerali hrúbku steny aorty a krčnice, pričom zhrubnutá cievna stena je dôkazom aterosklerózy. Deti zo skupiny s najvyššími hodnotami kotitínu mali stenu krčnice v priemere o sedem percent hrubšiu než deti s najnižšími hodnotami kotitínu. Hrúbka steny aorty bola dokonca o osem percent hrubšia.
Odborníci okrem toho merali pružnosť ciev v ramene, ktorá je jednou z metód zisťovania celkového zdravotného stavu cievneho systému a rizika srdcových ochorení. U detí s najvyššími hodnotami kotitínu bola pružnosť týchto ciev v priemere o pätnásť percent nižšia než u detí s najnižšími hodnotami. Deti s vyššími hodnotami kotitínu mali taktiež zvýšený cholesterol. Všetky tieto faktory pritom zvyšujú riziko srdcovocievnych ochorení.
Podľa údajov organizácií World Lung Foundation a American Cancer Society denne fajčí približne jedna miliarda mužov a 250 miliónov žien. Ročne pritom iba v USA zomiera na dôsledky pasívneho fajčenia približne 46-tisíc ľudí.
