BANSKÁ BYSTRICA - Z korešpondenčných lístkov sa v poslednom čase stáva často už iba zberateľská rarita. Lístky s predtlačenou poštovou známkou postupne totiž nahrádzajú textové SMS správy či e-maily. Kedysi sa bežne využívali na stručné oznámenia či krátke listy. Od zavedenia poštových korešpondenčných lístkov v Rakúsko-Uhorsku uplynie 22. septembra 140 rokov.
Väčší záujem je však podľa Kopečnej o poštové lístky s prítlačou pripomínajúcou udalosti či výročia. Niekedy si lístky s vlastným logom nechávajú vytlačiť aj väčšie firmy.v Zbieranie korešpondenčných lístkov je pre záujemcov pomerne dostupná záľuba. Ich priemerná cena je niekoľko eur, aj keď sa už v aukciách predali kusy aj za niekoľko tisíc eur.
Papierový lístok určený pre krátke správy bol najskôr patentovaný v Spojených štátoch amerických v roku 1861. Jeho rozšíreniu však bránila rovnaká cena ako pri listoch. Myšlienku nakoniec presadil viedenský profesor ekonómie Emanuel Herrmann, ktorý navrhol predávať korešpondenčné lístky za polovičnú cenu bežného poštovného. Úrady presvedčil tým, že sa po zavedení lístkov zvýši počet zásielok a rovnako aj príjmy štátnej pošty. História jeho očakávania potvrdila.
