TOKIO - Japonskí vedci vytvorili prvé transgenické primáty na svete, opice s génom sfarbujúcim ich kožušinu na fluoreskujúcu zelenú.
Podľa dnešného vyjadrenia vedcov to posúva dopredu vyhliadky v medicínskom výskume, ktorý by u laboratórnych opíc mohol smerovať ku kopírovaniu niektorých najhorších chorôb ľudstva a následnému zisťovaniu príčin a možností liečby. "Použitím týchto modelov možno očakávať obrovský posun v predklinickom výskume," uviedol japonský tím.
Kritici podobných projektov však upozorňujú na etické hľadisko a s tým súvisiace obavy, že technológia použitá na človeku najbližšom príbuzenskom živočíšnom druhu by sa mohla zvrhnúť na genetické formovanie ľudí.
Tím pod vedením Eriky Sasaki z Centrálneho inštitútu pre experimentálne zvieratá na Univerzite v Keio v štúdii publikovanej v britskom časopise Nature informoval o experimentoch na trpasličích opiciach žijúcich v Brazílii - kosmáčoch. Vedci zaviedli cudzí gén nachádzajúci sa vo víruse do zárodkov opíc, ktoré uložili do roztoku obsahujúceho cukor. Embryá potom implantovali do materníc siedmich náhradných samičiek kosmáčov, pričom tri prípady boli neúspešné, štyrom sa narodilo päť mláďat s génom GFP.
V dvoch z piatich mláďat bol gén včlenený do reproduktívnych buniek. Génový kód na zelený fluorescenčný proteín (GFP), substancia pôvodne získavaná z medúz, sa v súčasnosti používa ako značkovač v biotechnológii.
Zviera s GFP žiari na zeleno pri ultrafialovom svetle. Gén umiestnený medzi dvoma značkovacími sekvenciami možno nahradiť génom novým, vymieniť chybné gény za zdravé alebo funkčné gény za nefunkčné.
Kritici podobných projektov však upozorňujú na etické hľadisko a s tým súvisiace obavy, že technológia použitá na človeku najbližšom príbuzenskom živočíšnom druhu by sa mohla zvrhnúť na genetické formovanie ľudí.
Tím pod vedením Eriky Sasaki z Centrálneho inštitútu pre experimentálne zvieratá na Univerzite v Keio v štúdii publikovanej v britskom časopise Nature informoval o experimentoch na trpasličích opiciach žijúcich v Brazílii - kosmáčoch. Vedci zaviedli cudzí gén nachádzajúci sa vo víruse do zárodkov opíc, ktoré uložili do roztoku obsahujúceho cukor. Embryá potom implantovali do materníc siedmich náhradných samičiek kosmáčov, pričom tri prípady boli neúspešné, štyrom sa narodilo päť mláďat s génom GFP.
V dvoch z piatich mláďat bol gén včlenený do reproduktívnych buniek. Génový kód na zelený fluorescenčný proteín (GFP), substancia pôvodne získavaná z medúz, sa v súčasnosti používa ako značkovač v biotechnológii.
Zviera s GFP žiari na zeleno pri ultrafialovom svetle. Gén umiestnený medzi dvoma značkovacími sekvenciami možno nahradiť génom novým, vymieniť chybné gény za zdravé alebo funkčné gény za nefunkčné.
