12 °C
SYDNEY - Alzheimerova choroba, ktorá sa zvyčajne spája s vyšším vekom, môže postihnúť aj mladších ľudí. Prípad muža, ktorému bola táto diagnóza stanovená vo veku štyridsaťjeden rokov, poukazuje na to, ako sa môže prejaviť nenápadnými príznakmi, ktoré možno prehliadneme, kým nie sú dostatočne závažné.
Ochorenie mozgu, známe ako Alzheimerova choroba, spôsobuje stratu pamäti, zmätenosť a zmeny správania. Je to najčastejšia príčina demencie u starších ľudí. Štyridsaťjedenročnému Austrálčanovi Fraserovi ju však diagnostikovali o 20 alebo 30 rokov skôr ako väčšine pacientov. Teraz sa rozhodol prehovoriť o príznakoch, ktoré prehliadal a nespájal si ich s nástupom tohto ochorenia. Odborníci dokázali už v minulosti identifikovať niektoré kľúčové ukazovatele. Istá štúdia napríklad naznačuje, že u ľudí, ktorým trvá výrazne dlhšie, kým sa začne fáza spánku v podobe snov, čiže obdobie spánku známe ako rýchle pohyby očí (REM), sa môže vyskytovať skorý príznak choroby. V súčasnosti 74-ročný bývalý neurológ dokázal sám sebe diagnostikovať toto ochorenie po tom, čo si vo veku 55 rokov všimol špecifický príznak a to stratu čuchu, píše denník Daily Mail. Fraser v nedávnom videu na YouTube prehovoril o svojej diagnóze a prezradil niektoré problémy, s ktorými sa stretával v mladom veku.
„Diagnózu mi stanovili pred ôsmimi mesiacmi a myslím, že moje príznaky sa začali asi dva/dva a pol roka predtým. Je to zábavné, pretože si nepamätám, aké boli na začiatku, pamätám si len to, že som mal dosť veľké výpadky pamäti. Pamätám si, že som raz sedel a pozeral film a moja partnerka povedala: 'To sme pozerali asi pred mesiacom'. Každopádne som si pozrel celý film a koniec bol pre mňa stále úplným prekvapením. Vôbec som si nepamätal, že by som ho pozeral a vtedy som nesledoval veľa filmov. Takže to bolo trochu znepokojujúce,“ uviedol v jednom zo svojim videí, informuje portál Ladbible.
„Je to však smiešne, pretože neviem, či som odvtedy ešte niekedy mal takéto príznaky. Nie som si istý, či to vôbec je Alzheimer. Až pravdepodobne len pár mesiacov pred diagnostikou som zaregistroval, že mám problémy s myslením, so schopnosťou hlboko premýšľať,“ dodal. Jeden z najzávažnejších incidentov, ktorý Fraser prežil, nastal v okamihu, keď večer opustil dom, aby hľadal svoju dcéru, pretože nezdvíhala telefón, aj keď mu predtým oznámila, že bude v kine.
„Pamätám si, že mi moja dcéra povedala niekoľkokrát počas dňa, že ide večer do kina s priateľkou a že príde dosť neskoro. Nastal večer a začal som panikáriť, myslel som si: 'Kde je moja dcéra?' Šiel som do mesta a snažil som sa zistiť od iných priateľov, či sú s ňou a ak s ňou boli, či o nej niečo počuli. Dostal som sa do bodu, kedy som mal zavolať políciu, lebo som bol naozaj znepokojený,“ opisuje hrozný zážitok. „Snažil som sa jej volať a posielať správy. A potom mi nakoniec zavolala, a povedala: 'Ahoj, oco, práve som bola v kine. Pamätáš, že som ti to hovorila?'" Fraser má teraz so svojimi dcérami, ktoré sú v tínedžerskom veku, nastavený systém. Posielajú mu správy, aby mu oznámili svoje plány a dúfajú, že sa tak vyhnú opakovaniu toho strašidelného incidentu.
