11 °C
NEW YORK – Keď sa povie meno Albert Einstein či Stephen Hawking, mnohí ich považujú za najbystrejších ľudí v histórii. Pravdou však je, že v porovnaní s tým, čo je možné, predstavujú len špičku ľadovca. Zoznámte sa s Williamom Jamesom Sidisom, americkým zázračným dieťaťom, ktorého IQ sa pohybovalo v rozmedzí 210 až 250.
Pre porovnanie, Einstein a Hawking dosahovali IQ približne 160. Sidis tak výrazne prevyšoval aj najväčších vedcov posledného storočia – no prečo o ňom takmer nikto nepočul? Sidis sa narodil 1. apríla 1898 v New Yorku rodičom, ktorí emigrovali z Ruského impéria. Už ako 18-mesačný dokázal čítať noviny. Jeho výnimočné schopnosti neboli náhodné – jeho otec Boris Sidis bol uznávaným psychológom, ktorý sa venoval psychopatológii, a matka Sarah Mandelbaum Sidisová pôsobila ako lekárka, píše portál Ladbible. Autorka Sidisovej biografie Amy Wallaceová však tvrdí, že jeho rodičia naňho vyvíjali obrovský tlak, aby sa neustále vzdelával – bez ohľadu na to, čo sám chcel. Ešte pred dovŕšením desiatich rokov bol doslova zaplavovaný knihami, učebnými materiálmi a dokonca aj psychologickými diskusiami. Už ako osemročný údajne ovládal osem jazykov, vytvoril si vlastný jazyk a o rok neskôr ho prijali na Harvard.
Harvard ho však nechal čakať až do jedenástich rokov, preto medzitým dva roky študoval matematiku na Tuftsovej univerzite. Hovorí sa, že Sidis trávil čas opravovaním chýb a štúdiom Einsteinovej slávnej teórie relativity. Aj keď neexistujú žiadne hodnotiace tabuľky alebo známky tohto génia, predpokladá sa, že jeho IQ bolo o 50 až 100 bodov vyššie ako u vedcov 20. storočia. V roku 1909 sa Sidis stal najmladším študentom, ktorý študoval na Harvarde, a v prvom ročníku predniesol prezentáciu o štvordimenzionálnych telesách na matematickom klube Harvardskej univerzity. Dá sa povedať, že týmto výkonom ohromil niekoľkých odborníkov. Americký fyzik Daniel F. Comstock, vtedajší profesor na MIT, predpovedal: „Predpovedám, že mladý Sidis sa stane veľkým astronomickým matematikom, lídrom v tejto vede v budúcnosti.“ Avšak práve v tomto období sa jeho život začal uberať smutným smerom.
Štúdium na univerzite v takom mladom veku malo na neho zlý dopad. Mal problémy viesť normálny život, keďže ho študenti zosmiešňovali a médiá ho neustále sledovali. Wallaceová tvrdila, že Sidis sa túžil stať obyčajným pracujúcim človekom. Po tom, čo sa stal asistentom profesora matematiky a publikoval knihu o euklidovskej geometrii, ho začalo iritovať zlé zaobchádzanie, a tak sa vrátil na Harvard, aby študoval právo. Avšak len po troch rokoch štúdia školu opustil z neznámych dôvodov. V roku 1919 sa Sidis zapojil do socialistických hnutí a bol zatknutý za účasť na protivojnovej akcii vedenej komunistami. Jeho status celebrity znamenal, že sa stal stredobodom pozornosti a bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia po tom, čo zaútočil na policajta. Rodičia Sidisa sa dohodli, že ho umiestnia do sanatória pod vedením jeho otca.
Vtedy mal už vyše dvadsať rokov, a po prepustení strávil zvyšok svojho života ďaleko od verejnosti. Už nechcel využívať svoje výnimočné matematické znalosti. Pracoval ako účtovník, používal falošné meno a ihneď menil zamestnania a mestá, ak ho niekto spoznal. Napriek tomu Sidis stále písal množstvo kníh, ktoré vydal pod inými pseudonymami. Témy jeho diel boli rôzne. V roku 1925 napríklad vydal knihu o kozmológii s názvom „The Animate and the Inanimate“, v ktorej predpovedal existenciu čiernych dier. V roku 1935 napísal knihu „John W. Shattuck „o histórii pôvodných Američanov a vynašiel kalendár na určovanie prestupných rokov. Žil pokojným životom až do roku 1937, keď o ňom vyšiel článok v The New Yorker. Obvinil časopis z ohovárania a porušenia súkromia, podal žalobu a v roku 1944 ju vyhral. Bohužiaľ, ešte v tom roku zomrel na mozgovú príhodu.
