VARŠAVA – Známu upírku, ktorá zomrela približne pred 350 rokmi, objavili po prvý raz na stredovekom cintoríne v poľskom meste Pień. Vedci jej dali meno Zosia a jej posledné ilustrácie naznačujú, že mala svetlú pleť, modré oči, krátke vlasy a abnormalitu v oblasti hrudníka. Archeológovia však zverejnili nové desivé informácie o posledných okamihoch života tejto upírky.
Na posledný odpočinok bola uložená s hodvábnou čiapkou na hlave, čo naznačuje, že mala vysoké spoločenské postavenie. Lenže ani tento status ju nezachránil pred obvinením zo zlých skutkov. Z približne stovky ďalších kostier na pohrebisku mala totiž iba ona na krku kosák a na nohe obrovský visiaci zámok. Profesor Dariusz Polinski, ktorý viedol nedávny výskum spolu s Magdou Zagrodzkou, pre denník Daily Mail povedal: „Dá sa predpokladať, že tí, ktorí ženu pochovávali, sa z nejakého dôvodu báli, že vstane z hrobu. Možno sa obávali, že je upírka.“ Odborníci sa domnievajú, že kosák a visiaci zámok boli na zosnulú umiestnené ako dvojitá ochrana. Dedinčania sa totiž báli, že by mohla vstať z hrobu. Kosák mal zabezpečil, aby jej bola sťatá hlava, keby sa pokúsila postaviť. „Nebol uložený do roviny, ale na krku ho umiestnili tak, že ak by sa zosnulá pokúsila vstať, s najväčšou pravdepodobnosťou by si odťala alebo zranila hlavu,“ vysvetlil profesor.
On a Zagrodzka spolupracovali aj s odborníkom na rozpoznávanie tváre, Oscarom Nilssonom, ktorý vyrobil digitálny snímok Zosiinej lebky a pomocou 3D tlačiarne vytvoril jej kópiu. Na vytvarovanie nových obrysov tváre použil hlinu, ako aj silikón na tvorbu pokožky. Skeny jej kostí, ktoré skúmala lekárka Heather Edgarová z Univerzity v Novom Mexiku, poukazujú na abnormalitu v prsnej kosti. Podľa lekárky mohlo ísť o fyzickú deformáciu, ktorá jej spôsobovala veľkú bolesť a negatívne poznačila túto osobu. Zrejme to bol dôvod, prečo sa pred jej obetovaním a pochovaním obávali, že je upírka. Vzhľadom na to, že v období jej smrti prebiehali švédsko-poľské vojny, sa odborníci domnievajú, že Zosia bola Švédka a považovali ju nechceného cudzinca.
Polinski uviedol, že cintorín bol určený špeciálne pre ľudí, ktorí boli vylúčení z komunity. Všetky hroby však zostali neoznačené a o telách neexistujú žiadne písomné záznamy. Medzi ďalšími hrobmi je čiastočne exhumované dieťa, žena s pokročilým syfilisom, tehotná žena a muž s mŕtvolou dieťaťa pri nohách. Niektoré telá boli otočené tvárou nadol, iné boli zaťažené kameňmi a mnohé mali v ústach mince. „Medzi spôsoby ochrany pred návratom mŕtvych patrí odrezanie hlavy alebo nôh, položenie mŕtveho tvárou dolu, aby sa zahryzol do zeme, spálenie a rozbitie kameňom,“ vysvetlil profesor. Skutočnosť, že Zosia mala na krku kosák, naznačuje, že sa jej najviac báli tí, ktorí ju zabili.
Podľa časopisu Smithsonian sa východoeurópania začali báť upírov v 11. storočí, pretože verili, že sa niektorí zosnulí vydriapu z hrobu ako krvilačné príšery, ktoré terorizujú živých. „V 17. storočí sa neobvyklé pohrebné praktiky stali bežnými v celom Poľsku ako reakcia na údajný výskyt upírov,“ uvádza Science Alert. Polinkski a Zagrodzká sa plánujú vrátiť na ďalšie vykopávky, vrátane nočných výskumov s použitím fluorescenčného osvetlenia, ktoré by mohli odhaliť nové kosti.
