NEW YORK – Vedci sa čoraz intenzívnejšie zaoberajú tým, čo sa deje s našou mysľou na prahu života a smrti. Vo svojom nedávnom výskume vôbec prvýkrát skúmali, s akými témami sa stretávajú pacienti, ktorí prežijú klinickú smrť. Kým niektorí vidia rodinu či svetlo, iní čelia oveľa strašidelnejším výjavom.
Momenty na periférii života a smrti sú všeobecne známe ako zážitky blízkej smrti a existuje veľa správ o tom, ako presne prebiehajú. V článku publikovanom v roku 2014 v časopise Resuscitation sa však skupina vedcov rozhodla posunúť túto tému tým, že oslovila ľudí, ktorí prežili. Prvýkrát tak systematicky študovali zážitky blízkej smrti. Všetci účastníci prežili zástavu srdca a celkovo ich bolo 101, ktorí absolvovali celý súbor rozhovorov. Pri rozhovore s nimi vedci zistili, že 46 percent má spomienky na svoj zážitok na prahu smrti a príbehy, ktoré rozprávajú, sú prinajmenšom strašidelné.
Odhalili tiež sedem hlavných kognitívnych tém:
- Strach: „Niekto ma vliekol cez hlbokú vodu, neznášam plávanie – bolo to hrozné.“
- Zvieratá alebo rastliny: „Videl som rastliny, ale žiadne kvety.“
- Jasné svetlo: „Spomínam si, že som videl zlatý záblesk svetla.“
- Rodina: „Prišla moja rodina – syn, dcéra, zať a manželka.“
- Byť prenasledovaný alebo zažívať násilie: „Musel som prejsť ceremóniou, ktorej súčasťou bolo popálenie sa. Boli so mnou štyria muži, ktokoľvek by zaklamal, zomrel by. Videl som mužov v rakve pochovaných vzpriamene.“
- Deja vu zážitky: „Zažil som Deja vu a mal som pocit, že viem, čo ľudia urobia predtým, ako to urobili. Trvalo to asi tri dni.“
- Udalosti, ktoré sa vyskytli po počiatočnom zotavení zo zástavy srdca: „Vypadol mi zub, keď mi lekári z úst vybrali hadičku.“
Niektoré správy tiež ukázali, že osoba so zástavou srdca si dokázala spomenúť na podrobnosti o tom, čo sa stalo, keď jej srdce nebilo (teda keď mala byť mŕtva). Vysvetlenie môže spočívať v nedávnom objave vedomej aktivity v umierajúcom mozgu. Jeden účastník hovoril o tom, ako počul hlasy, ktoré hovorili „oživte pacienta“. Zrazu naňho zakývala žena, ktorú videl na strope. Keď sa pridal k záhadnej žene, videl seba, lekárov a sestry, ktorí začali oživovať pacienta. Záznamy z pohotovostného oddelenia potvrdili, že to, čo videl, bolo skutočne to, čo sa naozaj stalo.
Lepšie pochopenie zážitkov na prahu smrti môže pomôcť pacientom, ktorí po zástave srdca pociťujú posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD). „Pacienti, ktorí prežili zástavu srdca, zažívajú po oživení širokú škálu spomienok,“ uviedli autori výskumu. „Aj keď pamätanie si na explicitné zážitky je zriedkavé, nie je jasné, či tieto skúsenosti prispievajú k neskoršiemu rozvoju PTSD. Sú potrebné aj štúdie na určenie úlohy explicitnej a implicitnej pamäte po zástave srdca a vplyvu tohto javu na výskyt PTSD,“ dodali odborníci.