MOSKVA – V noci 26. septembra 1983, počas studenej vojny, ožila technológia včasného varovania rakiet Sovietskeho zväzu. Bol to najhorší scenár: Spojené štáty, najväčší nepriateľ Sovietov, spustili priamy jadrový útok – prichádzajúce rakety boli na ceste. Vďaka jednému sovietskemu dôstojníkovi sa však nerozpútala jadrová katastrofa.
Stanislav Petrov mal službu v sovietskom bunkri Serpukhov-15, kde bol umiestnený satelitný detekčný systém s názvom Oko. Pri prijímaní údajov zo stroja bol konfrontovaný s apokalyptickou víziou. Americké jadrové hlavice, ako sa zdalo, križovali atmosféru a razili si cestu smerom k Sovietskemu zväzu. Bolo jeho zodpovednosťou odovzdať informácie svojim nadriadeným. Sovietskou stratégiou v tomto scenári by bolo spustiť okamžitú paľbu jadrových zbraní ako protiútok, čím by sa spustila jadrová vojna v plnom rozsahu. Petrov si však vybral inak.
Pochádzal z vojenskej rodiny
Stanislav Petrov, narodený 7. septembra 1939 vo Vladivostoku v Rusku, bol sovietsky dôstojník, ktorého rýchle myslenie zabránilo jadrovej katastrofe počas vrcholiacej studenej vojny. Petrov pochádzal z vojenskej rodiny; jeho otec slúžil ako pilot v druhej svetovej vojne a jeho matka pracovala ako zdravotná sestra. Po absolvovaní Kyjevskej vyššej inžinierskej rádiotechnickej školy sa Petrov v roku 1972 pripojil k sovietskym protivzdušným obranným silám ako inžinier a nakoniec sa stal podplukovníkom. Petrov bol vycvičený tak, aby porozumel údajom a systémom, pracoval so systémami včasného varovania určenými na odhalenie akýchkoľvek balistických útokov z USA a iných krajín NATO, informuje portál Vox.
V kritickej chvíli čakal
V roku 1983, na vrchole studenej vojny, bol Petrov poverený zabezpečovať dohľad v riadiacom stredisku nového sovietskeho systému včasného varovania Oko. Začiatok 80. rokov bol obzvlášť napätým obdobím studenej vojny, pričom vzťah medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom dosiahol najkrehkejší a najneistejší bod. Sovietsky zväz pod vedením Jurija Andropova vnímal Západ pod vedením USA s hlbokým podozrením, zatiaľ čo USA na čele s prezidentom Ronaldom Reaganom boli rovnako nedôverčivé a posilňovali svoje vojenské kapacity a prítomnosť v Európe.
V roku 1983 Sovietsky zväz aktívne očakával útok zo strany USA a jeho pripravené reakcie boli zamerané na totálnu odvetu. Zväz taktiež veľa investoval do systémov včasného varovania, ako je Oko, navrhnutých na čo najskoršie odhalenie prichádzajúcich rakiet. Dňa 26. septembra 1983 bol Petrov svedkom toho, ako systém Oko krátko po polnoci vydal svoje kataklizmatické varovanie: USA odpálilo päť medzikontinentálnych balistických rakiet na Sovietsky zväz, píše denník New York Times. Ďalšia fáza protokolu požadovala, aby to Petrov okamžite oznámil nadriadeným, ktorí by takmer určite nariadili odvetný útok. Namiesto toho v tej kritickej chvíli Petrov čakal. Váha osudu ľudstva závisela od jeho ďalšieho kroku.
Sovietsky zväz incident zamlčal
Petrov, ktorý vedel o možných dôsledkoch hlásenia, reagoval opatrne kvôli dvom pochybnostiam. Po prvé, vedel, že systém Oko je nový a relatívne netestovaný, čo ho prinútilo spochybniť jeho správu. Po druhé, nedávalo mu zmysel, že prvý úder z USA by pozostával iba z piatich rakiet, a nie z tisícov, informuje portál Arms Control Association. Takže v rozpore s oficiálnym protokolom Petrov usúdil, že poplach bol s najväčšou pravdepodobnosťou falošný. Rozhodol sa to nenahlásiť ako blížiaci sa útok. „Zrejme sa pokazil počítač, skontrolujem to,“ povedal. Jeho rozhodnutie s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo svet pred jadrovou katastrofou – a všetkými strašnými, nepredstaviteľnými následkami, ktoré by z toho vyplynuli.
Nakoniec sa ukázalo, že Petrov mal pravdu – systém včasného varovania nesprávne interpretoval nezvyčajný jav slnečného svetla prechádzajúceho cez oblaky vo vysokej nadmorskej výške. Petrov však nebol za svoje činy odmenený; to by znamenalo priznanie zlyhaní sovietskeho systému. Namiesto toho bol vypočutý a pokarhaný za nesprávne dodržiavanie postupu pri podávaní dokumentov a celý incident bol utajený. Incident a Petrovova reakcia boli odhalené až koncom 90. rokov, po páde Sovietskeho zväzu. V predchádzajúcich rokoch získal Petrov niekoľko medzinárodných ocenení a uznaní za svoje činy. Napokon 19. mája 2017 vo veku 77 rokov zomrel, informovalo BBC.
