MASSACHUSETTS - Život na Zemi by nemusel nutne súvisieť s nárazom asteroidu, ako sa doteraz predpokladalo, ale mohol by byť výsledkom chemických reakcií vyvolaných údermi bleskov. Vyplýva to z výsledkov štúdie vedcov z Harvardu, ktorí touto teóriou doslova „elektrizovali“ odbornú verejnosť.
Teórie týkajúce sa vzniku života na Zemi najčastejšie súvisia s možnosťou, že do našej planéty vrazil asteroid a potom sa začali tvoriť časti skladačky potrebné na život. Nový výskum vedcov z Harvardu sa však opiera o hypotézu, že vznik života je výsledkom zásahov bleskov, keď sa spojili voda, elektrolyty a bežné plyny a vytvorili prvé biomolekuly na Zemi. Blesky mohli byť aj zdrojom uhlíkových a dusíkových plynov, ktoré umožnili prežitie biomolekulárnych štruktúr. „Vznik života je jednou z najväčších nezodpovedaných otázok, ktorým čelí chémia,“ povedal šéf výskumného tímu, profesor chemickej biológie George M. Whitesides. Odborná verejnosť sa nedokáže zjednotiť v názore, ako pred miliardami rokov vznikla stavba života, čiže nukleové kyseliny, z ktorých sa skladá naša DNA, bielkoviny a metabolity, doplnil.
Jeho tím uskutočnil experiment so štvrtým stavom hmoty, plazmou, aby zistil, ako dokáže osvetlenie ovplyvniť jej chemické zloženie. Experiment realizovali v neúrodných podmienkach prehistorickej Zeme bez života. Simulované údery blesku z mraku do zemského povrchu priniesli vysokoenergetické iskry schopné premeniť oxid uhličitý a dusík na vysoko reaktívne zlúčeniny. Oxid uhličitý sa dokázal zredukovať na oxid uhoľnatý a kyselinu mravčiu. Dusík sa zas zmenil na dusičnany, dusitany a amónne ióny. Toto zistenie má potenciál aj pre budúce možné objavy súvisiace so životom mimo Zeme. „Blesky boli zaznamenané aj na Jupiteri a Saturne. Plazma a ňou indukovaná chémia môžu existovať aj mimo našej slnečnej sústavy,“ povedal vedúci autor Haihui Joy Jiang.
„Naše zariadenie dokáže simulovať podmienky prostredia na rôznych planétach a je vhodné aj na skúmanie reakčných dráh vyvolaných bleskom a jeho analógmi,“ uviedol ďalej. Môže sa tiež stať hnacou silou v oblasti prírodných technológií. „Tento výskum nás zaujíma aj z hľadiska energetickej efektívnosti a ekologickej výroby chemikálií,“ doplnil Jiang. „Plazmu skúmame ako nástroj na vývoj nových metód výroby chemikálií a ako pohon ekologických chemických procesov, napríklad výroby dnes používaných hnojív,“ dodal.