BRAZÍLIA - Vedci zrekonštruovali tvár z lebky, o ktorej sa v minulosti tvrdilo, že patrí Johannovi Sebastianovi Bachovi. Výsledky štúdie publikované vo vedeckom periodiku OrtogOnLineMag naznačujú, že by mohla naozaj patriť jednému z najväčších hudobných skladateľov v dejinách. Jej autori sú však s vyhláseniami zatiaľ opatrní a poukazujú na nutnosť ďalšieho testovania.
Johann Sebastian Bach je považovaný za jedného z najväčších hudobných skladateľov na svete. Počas svojho života však nebol slávny a v roku 1750 ho pochovali v neoznačenom hrobe v nemeckom Lipsku. V roku 1894 bola objavená kostra, o ktorej sa predpokladalo, že patrí práve jemu, ale jej pravosť zostávala sporná. Keď však vedci zrekonštruovali skladateľovu tvár, odhalili nápadnú podobnosť s nájdenou lebkou. Ukázalo sa, že je výrazne kompatibilná s Bachovým portrétom namaľovaným počas jeho života, informuje nedávna štúdia.
Hlavný autor štúdie Cicero Moraes podľa denníka Daily Star povedal: „Nikdy som neočakával, že medzi obrazom a aproximáciou bude veľká zhoda. Je to spôsobené rôznymi faktormi vrátane štýlu maliara, rozpätia chyby vo vzťahu k pôvodnej štruktúre a možnosti, že portrétovaná osoba nie je tým, za koho sa vydáva. V tomto prípade však bola aproximácia prekvapivo výrazne kompatibilná s portrétom.“ Brazílsky odborník na grafiku známy v oblasti forenznej rekonštrukcie tváre však upozornil aj na to, že by mohlo ísť len o náhodu a položil si otázku: „Znamená to, že lebka skutočne patrila Bachovi?“
Poznamenal, že priblíženie tváre nie je proces identifikácie, ale proces rozpoznávania, ktorý môže viesť k následnej identifikácii. „Mohla to byť len náhoda, istotu budeme mať až s ďalšími údajmi, napríklad s testami DNA. Zatiaľ vieme len to, že lebka má znaky, ktoré sa podobajú obrazu pripisovanému Bachovi,“ povedal Moraes a pokračoval: „V súlade s polohou skladateľa v čase smrti sú aj antropologické a historické dáta o polohe hrobu a rakvy duba.“ Nová rekonštrukcia sa začala vytvorením 3D modelu lebky na základe podrobných údajov publikovaných v roku 1895, krátko po objavení kostry. Potom vedci skombinovali dva prístupy, aby získali objektívnu rekonštrukciu tváre. Po dokončení mohol tím pridať subjektívne prvky, ako je odtieň pokožky, farba očí a vlasov.
Ako pomôcku pri práci použili Bachov portrét, ktorý namaľoval Elias Gottlob Haussmann v roku 1746. Konečnú rekonštrukciu tváre hodnotili aj z hľadiska podobnosti s týmto obrazom. Moraes uviedol: „Vieme, že naša technika funguje, pretože sme už pracovali na forenzných prípadoch s políciou. Okrem toho časť metodiky používame pri plánovaní chirurgických zákrokov a pri vytváraní tvárových protéz." Podľa jeho slov sa ale stáva, že lebka je veľmi kompatibilná s portrétovanou osobou, ale nepatrí jej a ide len o objemovú kompatibilitu.
