LONDÝN - Vedci zistili, že vegánska strava môže byť riešením v boji proti starobe, pretože môže znížiť biologický vek. K tomuto zisteniu sa dopracovali pozorovaním jednovaječných dvojčiat. Výsledky ich štúdie sú uverejnené v časopise BMC Medicine.
Nová štúdia naznačuje, že rastlinná strava môže byť kľúčom k predĺženej mladosti. Zistenia vychádzajú z malej štúdie 21 párov jednovaječných dvojčiat vo veku 39 rokov. Jedno z dvojčiat sa stravovalo vegánskym spôsobom, zatiaľ čo jeho súrodenec konzumoval aj živočíšne produkty. Členom prvej skupiny sa po ôsmich týždňoch znížil vek srdca, hormónov, pečene a zápalových a metabolických systémov. Tieto zmeny však neboli pozorované u tých, ktorých strava obsahovala mäso, vajcia a mliečne výrobky. Tí, ktorí jedli vegánsku stravu, zároveň aj schudli v priemere o dva kilogramy v porovnaní s tými, ktorí konzumovali všetko. Tento výsledok ovplyvnila skutočnosť, že počas prvých štyroch týždňov štúdie skonzumovali o 200 kalórií menej, informuje denník Independent.
Podľa odborníkov mohol úbytok hmotnosti prispieť k pozorovaným rozdielom v biologickom veku medzi oboma skupinami. Poukazujú však aj na to, že dlhodobá vegánska strava môže viesť k nedostatku živín a nemusí vyhovovať všetkým vekovým kategóriám. Iní zas tvrdia, že rozdiely mohli byť spôsobené úbytkom hmotnosti. Na konci štúdie vedci pozorovali zníženie odhadu biologického veku založeného na úrovni metylácie DNA. Ide o druh chemickej modifikácie DNA, ktorá sa používa na odhad biologického veku. Na rozdiel od chronologického veku súvisí biologický vek s poklesom funkčnosti tkanív a buniek v tele. Už predchádzajúci výskum naznačil, že zvýšená úroveň metylácie DNA má súvislosť so starnutím.
Emeritný profesor výživy a dietetiky Tom Sanders z King's College London (KCL) uviedol, že výskum zistil určitý rozdiel, pokiaľ ide o starnutie vegánov. Nezohľadňuje však skutočnosť, že nedostatok vitamínov a minerálov sa často prejaví až po rokoch. Doplnil, že výskum tiež naznačuje, že rastlinná strava nemusí byť vhodná pre starších ľudí. „Hoci pozorovacie štúdie naznačujú, že takáto strava môže mať priaznivý vplyv na zdravie v strednom veku (napríklad nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky 2. typu), neplatí to pre starších vegánov, ktorí trpia častejšie úbytkom svalovej hmoty, nízkou hustotou kostí a neurologickými poruchami, ktoré majú významný vplyv na kvalitu života,“ vysvetlil Sanders.
Dietológ a hovorca Britskej dietetickej asociácie Duane Mellor zas uviedol, že hoci štúdia porovnávala vegánsku stravu so stravou, ktorá obsahovala aj živočíšne produkty, tieto spôsoby stravovania neboli úplne porovnateľné z hľadiska kalórií. „Je možné, že zníženie energetického príjmu mohlo potenciálne zmeniť to, ako sa zmenila DNA účastníkov,“ priblížil. Podľa jeho slov mala skupina vegánov zjesť dvojnásobný počet porcií zeleniny, viac ovocia, strukovín, orechov a semien ako druhá skupina, čo by tiež mohlo čiastočne vysvetliť uvedené rozdiely.
