USA - Od zmiznutia letu MH370 spoločnosti Malaysian Airlines s 239 ľuďmi na palube uplynulo viac ako desať rokov. Napriek dekáde zúfalého pátrania zostáva miesto posledného odpočinku lietadla neznáme, čo z neho robí jednu z najväčších záhad letectva. Odborníci z Cardiffskej univerzity sa však domnievajú, že vďaka šesťsekundovému zvukovému záznamu by mohli byť blízko k prelomu v tomto výnimočnom prípade.
Tím z Cardiffskej univerzity publikoval v časopise Nature Scientific Reports štúdiu, v ktorej uvádza, že podvodné akustické signály, ktoré vznikli pri havárii letu MH370, by mohli konečne odhaliť, kde skončila jeho trasa. Lietadlo sa presúvalo z Kuala Lumpuru do Pekingu a zmizlo z obrazoviek radarov. Oficiálne vyšetrovanie naznačuje, že sa odchýlilo od plánovanej trasy a skončilo na juhozápade nad Indickým oceánom. Rozsiahle medzinárodné pátracie úsilie však zatiaľ neprinieslo žiadne výsledky. Z vraku lietadla sa našlo len niekoľko úlomkov, ktoré boli vyplavené na breh ostrovov v západnej časti Indického oceánu. Vedci z Cardiffskej univerzity však pri hľadaní odpovedí zvolili nový prístup a sústredili sa na podvodné mikrofóny, takzvané hydrofóny, ktoré zachytávajú zvukové vlny a zmeny tlaku v oceáne.
„Takáto technológia sa ukázala ako sľubná pri detekcii tlakových signálov z rôznych udalostí, vrátane havárií lietadiel,“ napísal šéf tímu Usama Kadri v článku na portáli The Conversation. „Tieto typy signálov môžu prekonať vzdialenosť tisícov kilometrov, vďaka čomu sú hydrofóny cenným nástrojom na identifikáciu a klasifikáciu udalostí v morskom prostredí,“ dodal. V rámci svojej štúdie Kadri a jeho kolegovia analyzovali údaje z hydroakustických staníc v oblasti, kde pravdepodobne MH370 zmizol a zamerali sa na Cape Leeuwin v západnej Austrálii a ostrov Diego Garcia v Indickom oceáne. Obidve stanice boli v prevádzke v čase, keď lietadlo havarovalo a nachádzajú sa v okruhu niekoľkých desiatok minút cesty signálu od oblasti jeho poslednej komunikácie.
Signál z neznámeho zdroja
Takéto stanice už v minulosti zaznamenali charakteristické tlakové signály z havarovaných lietadiel, ako aj zemetrasenia rôznej veľkosti vo vzdialenosti viac ako 5 000 kilometrov, uviedol Kadri. „Spôsob dopadu určuje vlastnosti signálu, ako je trvanie, frekvenčný rozsah a hlasitosť. Dúfali sme, že takto identifikujeme akékoľvek potenciálne akustické dôkazy o havárii lietadla MH370,“ vysvetlil Kadri. A dôkazy sa už možno aj našli, keďže analýza vedcov z Cardiffskej univerzity a aj odborníkov z austrálskej Curtinovej univerzity potvrdila, že na stanici Cape Leeuwin bol približne v predpokladanom mieste havárie lietadla zaznamenaný signál z neznámeho zdroja.
Problémom je, že zapadá mimo časového okna navrhovaného v oficiálnom vyhľadávaní. „Náš najnovší výskum sa zameral na oficiálne a úzke časové okno. Analýza identifikovala iba jeden relevantný signál zaznamenaný na stanici Cape Leeuwin. Nebol však zachytený na stanici Diego Garcia. Toto vyvoláva otázky o jeho pôvode,“ uviedol Kadri.
Experiment s riadenými výbuchmi
Ďalej však poukázal na to, že 200-tonové lietadlo, ktoré by sa zrútilo rýchlosťou 200 metrov za sekundu, by uvoľnilo kinetickú energiu zodpovedajúcu malému zemetraseniu a bolo by dostatočne veľké na to, aby ho zaznamenali hydrofóny vzdialené tisíce kilometrov. Pokračoval: „Vzhľadom na ich citlivosť je veľmi nepravdepodobné, že by veľké lietadlo, ktoré by narazilo do hladiny oceánu, nezanechalo detekovateľnú tlakovú stopu, najmä na blízkych hydrofónoch. Nepriaznivé podmienky v oceáne by však mohli takýto signál potlačiť alebo zatieniť.“
Kadri sa domnieva, že na zistenie existencie akustického signálu z MH370 by sa mohli vykonať riadené výbuchy pozdĺž takzvaného siedmeho oblúka, čiže oblasti, kde prebehla posledná komunikácia medzi satelitom a lietadlom. Poznamenal, že podobné experimenty sa uskutočnili pri hľadaní ponorky argentínskeho námorníctva ARA San Juan, ktorá zmizla v novembri 2017. „Podobný experiment by sa mohol uskutočniť pozdĺž siedmeho oblúka, a to buď pomocou výbuchov, alebo vzduchových zbraní s rovnakou úrovňou energie ako pri lete MH370,“ uviedol Kadri. „Mohlo by to viesť aj k prehodnoteniu údajov použitých na určenie siedmeho oblúka, pričom by sa zvážili nové scenáre založené na aktualizovaných zisteniach," dodal.
Hoci jeho výskum neurčuje presnú polohu havárie MH370, poukazuje na potenciál hydroakustickej technológie pri riešení tejto leteckej záhady. Zdokonalením vedeckých metód a vykonaním ďalších experimentov by odborníci mohli poskytnúť nové poznatky o osude letu a priniesť nové poznatky, ktoré by mohli pomôcť v prípade budúcich leteckých nešťastí.
