FILIPÍNY - Útoky žralokov sú témou desivých rozhovorov a filmových trhákov, ale v skutočnosti k nim nedochádza veľmi často. Jeden z nich, ku ktorému došlo počas druhej svetovej vojny na Filipínskom mori, bol však mimoriadne tragický. V roku 2016 inšpiroval aj filmových tvorcov, ktorí angažovali do hlavnej Nicolasa Cagea.
Štatistiky uvádzajú, že na celom svete dôjde za rok zhruba k 69 útokom žralokov na ľudí. Je to síce tragické, ale keď si uvedomíme, že len v USA zomrie za rok viac ako 40 000 ľudí na následky násilia páchaného strelnými zbraňami, tak ide o veľmi nízke číslo. História si však pamätá viaceré z neslávne známych prípadov o krvavých a násilných prepadoch týchto predátorov. K najhoršiemu z nich došlo počas druhej svetovej vojny v júli v roku 1945. Plavidlo USS Indianapolis sa vtedy presúvalo z tichomorského ostrova Tinian na Filipíny, kam malo dopraviť komponenty na výrobu atómovej bomby.
Krátko po polnoci 30. júla zasiahlo Indianapolis torpédo japonskej ponorky a do 12 minút sa potopil. Z 1 195 mužov na palube sa spolu s loďou potopilo približne 300, ale takmer 900 zostalo napospas otvorenému oceánu, informoval portál Live Science. Mnohí z nich následne zomreli na následky dehydratácie a otravy slanou vodou. Až 150 námorníkov a členov posádky však postihol krutejší osud: zabili ich žraloky. „Telá mŕtvych a zranených boli vyzdvihnuté ako prvé,“ povedal v roku 2014 jeden z preživších, desiatnik Edgar Harrell. „Počas prvého rána sme videli žraloky,“ spomenul si a pokračoval: „Keď sa muži oddelili, stali sa terčom útoku. Počuli ste krvavý krik. Potom telo zmizlo pod hladinu a následne sa vynorila záchranná vesta.“
Nastalo hotové šialenstvo
Muži nemohli jesť alebo sa hýbať, pretože sa obávali, že budú ďalší na zozname predátorov. Podľa svedectva ďalšieho preživšieho otvoril jeden z námorníkov konzervu a vzápätí ho obklopili žraloky. Čoskoro sa stal obeťou kŕmneho šialenstva. „Ku kŕmnym záchvatom zvyčajne dochádza pri náhlom množstve potravy, napríklad keď sa na malom priestore ocitne veľké množstvo rýb,“ pre Live Science povedal morský biológ Nico Booyens z výskumu v Shark Research Unit v Južnej Afrike. „Pach krvi a praskot koristi môže vyvolať kŕmne šialenstvo, ktoré spôsobí, že sa žraloky začnú hrnúť a súperiť o dostupnú potravu,“ dodal.
Do tohto ošiaľu sa zapájajú viaceré druhy, môžu byť veľmi agresívne a útočiť nielen na korisť, ale aj na seba navzájom. Mnohé výpovede preživších naznačujú, že viaceré obete boli napadnuté blízko vodnej hladiny. Táto skutočnosť viedla odborníkov k záveru, že za útokmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou oceánske žraloky bielohroté, keďže tento druh žije na hladine. Ide o obávaných dravcov a zvyknú sa kŕmiť oportunisticky. Podľa Floridského múzea sú často prvé na mieste oceánskych katastrof a boli aj hlavnou príčinou úmrtí po potopení lode RMS Nova Scotia v roku 1942. Sú známe tým, že sú vytrvalé, nepredvídateľné a neprejavujú veľký strach, čím sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí.
Prežilo len vyše 300 ľudí
Preživší z Indianapolisu sa štyri dni snažili prežiť a plávali v skupinách. V dôsledku spaľujúceho slnka však mnohí podľahli dehydratácii, zatiaľ čo iní zomreli na hypernatriémiu (príliš veľa sodíka v krvi), pretože boli nútení piť morskú vodu. Medzitým síce velenie amerického námorníctva dostalo správu, že japonská ponorka potopila jednu z jeho lodí, ale považovalo ju za pokus vlákať americké záchranné lode do pasce. Našťastie, preživších spozorovalo lietadlo námorníctva. Hydroplán, ktorý pristál na hladine, zachránil zvyšných mužov. Z pôvodných 1 195 ľudí na palube nakoniec prežilo len 316. Približne 70 rokov po tragédii sa z tohto príbehu stal hollywoodsky veľkofilm s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe. V našich kinách bol uvedený pod názvom Boj o prežitie.
