SÃO PAULO – Vírus SARS-CoV-2 môže podľa novej štúdie zostať v spermiách. Už dlho sa hovorilo, že COVID-19 by mohol mať negatívny vplyv na spermie, no autori veria, že ich štúdia je prvá, ktorá ukazuje, ako dlho môže vírus pretrvávať vo vzorkách spermy.
Keď si spomenieme na COVID-19, väčšinou myslíme na respiračné symptómy – kašeľ, dýchavičnosť, strata čuchu – ale v priebehu pandémie sme sa naučili, že vírus nie je príliš vyberavý, pokiaľ ide o to, ktoré tkanivá napadne. Stopy SARS-CoV-2 experti už predtým identifikovali v semenníkoch a v tkanive penisu, no nedávny výskum sa zameral na to, či sa vírus nachádza aj v spermiách. Tím výskumníkov z Brazílie sa rozhodol vyriešiť túto vedomostnú medzeru. V štúdii publikovanej v časopise Andrology priblížili, že 13 pacientom s COVID-19 vo veku od 21 do 50 rokov odobrali vzorky spermií. Všetci boli hospitalizovaní v nemocnici Hospital das Clínicas, ktorú prevádzkuje Lekárska fakulta Univerzity v São Paule.
Vzorky analyzovali až 90 dní po prepustení pacientov a 110 dní po ich diagnóze. PCR testy na SARS-CoV-2 v sperme boli vo všetkých prípadoch negatívne, ale keď sa výskumníci pozreli na samotné spermie, našli dôkazy o víruse v 72,7 percentách vzoriek od pacientov so stredne závažným a závažným ochorením COVID-19. V spermiách jedného z pacientov, ktorý mal len miernu infekciu, experti tiež našli dôkazy o víruse. Na základe toho tím dospel k záveru, že 11 z 13 pacientov v ich vzorke vykazovalo príznaky pretrvávajúceho SARS-CoV-2 v spermiách až 110 dní po prvom diagnostikovaní infekcie.
„Navyše, zistili sme, že spermie produkovali ‚extracelulárne pasce‘ založené na jadrovej DNA. Inými slovami, genetický materiál v jadre dekondenzoval, bunkové membrány spermií praskli a DNA bola vylúčená do extracelulárneho média, čím sa vytvorili siete podobné tým, ktoré boli opísané skôr v systémovej zápalovej reakcii na SARS-CoV-2,“ vysvetlil hlavný autor štúdie Jorge Hallak vo vyhlásení. Tieto druhy pascí sú dôležitou súčasťou imunitnej odpovede, zachytávajú škodlivé mikróby, ale ak sú nadmerne aktívne, môžu spôsobiť poškodenie tkanív. Autori naznačujú, že počas infekcie COVID-19 sa spermie môžu „obetovať“ tým, že vyrábajú tieto pasce, a tým pomáhajú obranyschopnosti tela. Predtým odborníci nevedeli, že spermie sa podieľajú na imunite týmto spôsobom.
Hallak a kolegovia od prvých mesiacov pandémie obhajujú opatrnosť, pokiaľ ide o pochopenie toho, ako môže COVID-19 ovplyvniť reprodukčné zdravie. Ich výsledky prispievajú k rastúcemu počtu dôkazov v tejto oblasti a zároveň zdôrazňujú potenciálnu novú funkciu spermií. Hoci ide o malú štúdiu, Hallak naznačuje, že každý, kto chce otehotnieť alebo nechať svoje spermie použiť na asistovanú reprodukciu, by mal po prekonaní COVID-19 počkať aspoň šesť mesiacov.
